BLOG 09: Osudová romantika ma dokáže odrovnať…

Porotcovský blog Mária Zeumera – časť deviata, v ktorej nájdeme Orfea a Eurydiku, natrafíme na prvú (a asi aj jedinú) manga-poviedku v súťaži, vystraší nás Anabelle a zistíme, že zubný kaz je zlovoľná bytosť…

Mimochodom, naďalej platí, že poviedky v hodnotení schválne nie sú označené číslami, pod ktorými sú v súťaži zaregistrované. Svoju konkrétnu poviedku budete musieť spoznať na základe popisu porotcu. K svojmu textu sa verejne nepriznávajte, v čase prvého kola porota musí hodnotiť poviedky bez znalosti mena autora.

 

stošesť

Poviedke na motívy báje o Orfeovi a Eurydike chýba onen božský rozmer. Mám problém zaradiť nadprirodzenú bytosť a tým aj fakt, či ide v závere o odmenu alebo trest. Myslím, že autor si mohol odpustiť rozvláčny začiatok a prejsť rovno k veci. Nejak to celé škrípalo ako brzdiaci vlak v tuneli.

 

stosedem

Budem sa opakovať, no nedá sa inak. Zo skladby textu opäť usudzujem, že ide o mladšieho autora, ktorý sa snažil o rozvetvenú poviedku s epickou výpravou a má problém naplniť a udržať logické celky v jednoduchej línii. No to je pochopiteľné.

Celkovo to pripomínalo prepísané dobrodružstvo z D&D. Príbeh partie bojovníkov a jednej babky (čo tam robila neviem), ktorí riešia zmiznutia detí. Na prepise D&D nevidím nič zlé. Verím, že dokážu vzniknúť situácie, ktoré jeden len ťažko vymyslí. Len ich treba vedieť opracovať. Nuž, učiť sa, učiť sa, učiť sa.

 

stoosem

Prvá (a kto vie, či nie aj jediná) „manga“ poviedka v súťaži. Ospravedlňte prosím terminológiu, ktorú užívam, ale v tejto časti fantasy sveta sa orientujem len zbežne a aj to len čo sa týka Pokémonov a Alucarda…

Takže tu máme ázijskú bájnu bytosť a slovenskú škaredku so slabosťou na mužov s menším … ehm… vzrastom. Hovorím si OK. Aj Twighlight som si pozrel. Ako som už spomenul, medzidruhová erotika môže byť. No dajte mi ju s príbehom!!! Nech z tej Ázie aj niečo mám! Takto som si len prečítal letnú romancu z Cosmopolitanu. Jo a dozvedel som sa, že globalizácia je fajn. No milý autor, ak ti globalizácia stačí na dobrý sexturizmus, nedivím sa, že eurovoľby dopadli, ako dopadli.

 

stodeväť

Poviedka s výborne vykonštruovaným chaosom. Dva svety, ktoré sa spájajú a prelievajú jeden cez druhý. Realita a azyl, do ktorého uteká utrápená myseľ. Nemám, čo by som dodal.

 

stodesať

Toto bol presne ten prípad poviedky, keď som sa stratil v spleti termínov, názvov, informácií a cez to všetko som nedokázal identifikovať prostredie, v ktorom sa postavy pohybovali, ani postavy samotné. Sú to ľudia? Sú to ľudia s kyber-vylepšeniami? Ide o kyber punk? A kto je dobrý? Kto zlý? Je to len ďalší príbeh o UI, ktorá ovládla chamtivých horných desať tisíc? Neviem. Napíšte mi.

 

stojedenásť

Po slušnom začiatku, jalový koniec. A to by aj mohlo stačiť nie?

Námet je dobrý! Osamelý muž, bojovník – pomstiteľ sa musí postarať o osamelé dievčatko. Leon, Lonely wolf and Cub… fasa. Odkrýva to nežné city v rozzúrených vnútrach, a že sme všetci citliví, len niektorí to vedia pochovať veľmi hlboko. O to viac ma mrzí, že sa poviedka nedočkala hodnotného záveru.

 

stodvanásť

Anabelle. Síce som túto sériu nevidel, no takto nejak si ju predstavujem. Horor s detským plačom a bábikou, ktorá sa chce s vami hrať, je jednoducho čisté zlo! V dobrom.

Máme tu opäť motív YouTubera, ktorý funguje. Ja osobne by som odlíšil dve rozprávačské roviny, ale aj takto to fungovalo. Okolo tajomného zdroja informácií bol možno zbytočný humbuk, nakoľko ďalej nezohral nijakú vážnejšiu úlohu (veril som a dúfal, že sa ešte zjaví a zamieša karty. Mám takto skvelý alternatívny koniec) a príbeh tak zostáva čisto paranormálny. Jeden z tých lepších!

 

stotrinásť

Výčitky z odlúčenia, túžba nájsť cestu domov a to celé zabalené v bielučkom župane mimozemského parazita.

Páčila sa mi paralela spomienok a poučiek z učebnice, ktoré mnohé odkrývali, napovedali a premosťovali čas deja a čas spomienok. Zbytočnejšie už bolo rozpisovanie kariéry hlavnej hrdinky len preto, aby sme pochopili jej samotársku a introvertnú povahu. Dalo sa aj menej. Vlastne to bolo také post-apo na mimozemskú tému, ktoré neohúrilo.

 

stoštrnásť

Začiatok poviedky ma upútal a povedal som si, že je to dobrá cesta. Spísať skrátka príbeh zlodeja, ktorý bol tak odvážny a namyslený, že sa rozhodol pokoriť posvätnú vežu. A zrazu som začal čítať nový príbeh o niekom úplne inom. Načo to? Prečo bolo nutné začínať na dvakrát?

Samotná čarodejnícka poviedka sa niesla dobre. Zhustený životný príbeh čarodeja síce obsahoval zbytočné informácie, ktoré nijak neprispeli k samotnému deju a hlavnej linke, no na strane druhej pripútali hrdinu k čitateľovi a ten tak mohol viac sympatizovať.

Kúzla fungovali, boje tiež, geopolitické vzťahy a záver už tak veľmi nie. Niekedy je tých informácií skrátka priveľa a zatienia aj to, čo za niečo stálo.

 

stopätnásť

Legenda o zabudnutej entite, ktorá oplývala životodarnou silou, no sklamanie z ľudskej (neviem, či to boli ľudia, ale povedzme) zloby ju zahnalo do ústrania.

Spočiatku selanka s lyrickou atmosférou v jednom bode úplne opustí linku živlu a zameria sa na temnú bytosť, o ktorej pôvode máme len nejasnú predstavu. Kde sa vzala moc? Z čoho pramení? Toto mne chýbalo. Ale uznávam pekný nápad na literárne stvárnenie toho, čo sa s nami deje keď sme zlí a ako ovplyvňujeme svoje okolie, ktoré je na nás naviazané.

 

stošestnásť

Toľko námahy len pre to, aby si rozmaznané, respektíve nechápavé pubertálne decko uvedomilo, kde je skutočné bezpečie a rodina? Ani ju len nikto neznásilnil. To by bolo aspoň primeranou cenou za toto poznanie a ja by som ju mohol ľutovať. Takto je pre mňa len hlúpym deckom, ktoré malo šťastie.

Škoda, že autor neostal pri modeli rozprávania príbehu z dvoch pohľadov, ako napovedal úvod poviedky.

A dať do textu jeden malý hologram, aby mohla byť sci-fi, je málo. Nie zle napísané, ale naivné.

 

stosedemnásť

Poviedka o tom, ako som nevedel napísať poviedku, ako vyzerá spisovateľské predpeklie a kam putujú použité škatule od pizze.

Skeptický začiatok vystriedal ľahko plynúci dej, oplývajúci čiernym humorom a ľahkosťou zmierenia sa s vlastným položením. Oceňujem aj duchovný rozmer, ktorý som tu ani nečakal. Celkovo mal stred poviedky nádych scén seriálového Kazateľa a to je fajn! Osobne by som asi vypustil IV. časť. Je zbytočne mätúca.

Záver: poviedka, ktorá milo prekvapila!

 

stoosemnásť

Romantický príbeh o dvoch dušiach, ktoré sa nájdu vždy a v každom živote, zabalený do čarodejníckeho plášťa.

Osudová romantika ma dokáže odrovnať a nechať v nemom zamyslení. Škoda, že sa jej autor nedržal a snažil sa napchať do kúzelnej lovestory mocenský konflikt. ZBYTOČNÉ!!! Ani jedna linka tak nedošla k správnemu naplneniu.

 

stodevätnásť

Veľmi sofistikovane napísaná kratučká poviedka, v ktorej bolo viac nehy a lásky, než v celej Tureckej telenovele. Autor tejto poviedky nemá s múzami problém. Neviem sa prestať usmievať!

 

stodvadsať

Neviem, či ide o spôsob, ako sa vyrovnať s traumou zo zubára, no zvolený štýl, ako opísať zubný kaz ako zlovoľnú bytosť ja rozhodne zaujímavý. Myslím, že jej osobnosť mala dostať väčší priestor. Mohli zo toho vyjsť zaujímavé situácie. Takto je to len nejaký zvláštny zlepenec zaplácaný amalgámom, aby držal pokope. A pod značku „H“ sa nehodí!