BLOG 08: Problematické druhé polovice…

Porotcovský blog Mária Zeumera – časť ôsma, v ktorej nájdeme Beatles v alternatívnej realite, šialeného nekromanta ale aj nepodarenú karikatúru migrantskej krízy a hlavne sa dostaneme cez polovicu súťažných textov… Mimochodom tie druhé polovice… Koľkokrát sa práve v nich dobre rozbehnutý nápad autorom vymkne z rúk…

Mimochodom, naďalej platí, že poviedky v hodnotení schválne nie sú označené číslami, pod ktorými sú v súťaži zaregistrované. Svoju konkrétnu poviedku budete musieť spoznať na základe popisu porotcu. K svojmu textu sa verejne nepriznávajte, v čase prvého kola porota musí hodnotiť poviedky bez znalosti mena autora.

 

deväťdesiatjeden

Posledný odstavec mi vyčaril úsmev na tvári. Podobnosť bola jasná od začiatku, ale nejak som sa sústredil na to, čo je za tým všetkým. A to som nenašiel. Chýbal nápad. Beatles z alternatívnej reality sú fajn, ale čo s tým? Chýbal mi dej! Pridaná hodnota. Druhý plán. Fakt, že Nemci vyhrali vojnu, je v tomto prípade úplne nepodstatný! Käfer…he he he…

 

deväťdesiatdva

Pokus o angažovanú literatúru zameranú na väčšie vnímanie života a momentov, ktoré ho robia krásnym. Vnímajme skutočné hodnoty.

Pokus oceňujem, no jeho prevedenie ma neuspokojuje. Kto je ON? A koľko životov sme vlastne čítali? Takto napísané postavy potrebujú väčší priestor a hlbší ponor, aby ich čitateľ prijal a pochopil.

 

deväťdesiattri

Príbeh o pastierovi Petrovi, ktorý bol natoľko sprostý, že vliezol tam, kam nemal. Ale inak som chcel začať.

Príbeh o pastierovi Petrovi, ktorý vlastne vôbec nemal byť o ňom. Mohol by som písať veľa o tom, čo sa mi nepáčilo a čo nefungovalo. Tak snáď len toľko:

Nemôžete niekoho kŕmiť nezmyselným počínaním a úvahami nejakého Maca Mlieča, a pointu, mimochodom v celku zaujímavú, odbiť jedným odstavcom. Veď to bolo konečne zaujímavé! Čo ma po nejakom pastierovi oviec, čo má vnútorný svet o veľkosti pomaranča?

Na druhú stranu, čo som skutočne ocenil, bola využitá symbolika „Peterkľúča“. To zahralo krásne. Premyslieť, prepracovať, publikovať!

 

deväťdesiatštyri

Snaživo vás prosím! Nepíšte historické príbehy, ak sa nedokážete duchom a jazykom preniesť do tej doby! To je prvá vec.

Druhá vec. Ak ste začínajúci autor (alebo aj keď nie ste), vyberte si jednu linku a tú prešpikujte. V tomto prípade by to bol nezvyčajný sen, ktorý vyústil v pointu. Chatrnú, ale pointu. Čarovný dedo, kúzelný luk a verbujúci vojaci sú slepé linky, ako cesta vedúca do Lomničky. S jednoduchším dejom ostane čas na cibrenie jazyka, ktorý bol slabý, ako KELT  10° a prepracovanie hlavnej postavy, ktorá vyznela ako hlupák, a to myslím nebol tak celkom zámer.

 

deväťdesiatpäť

Tiež vás vždy zaujímalo, akí sú ľudia, ktorí pracujú na cintoríne, či v pohrebke? Je desivá predstava, že by robili zlomok toho, čo opisuje autor v tejto poviedke. „Pozor na tých, ktorých práca baví,“ tak píše.

Poviedka atmosféricky zvládnutá, no miestami škrípe. Najviac mi asi vadil zbytočne dlhý začiatok. Na vykreslenie charakteru hlavnej postavy stačilo aj kratšie.

 

deväťdesiatšesť

Sme takí, akými nás chcú mať iní! Tento výrok používam v jednej našej rozprávke, no hodí sa aj na túto poviedku. Pre samotný dej síce vôbec nie je podstatné, ako sa hrdina do väzenia dostal, no nesie to v sebe pridanú hodnotu, ktorú som ocenil.

Dobre napísané, so spomienkou na „Zelenú míľu.“ Čo ma rozčarovalo bol opäť koniec. Pôsobil ako zahodený. Možno zbytočný? Skrátka to, čo sa udialo na konci, nijak neprispelo k záveru samotnému. A to je škoda. Šialený nekromant je vždy zárukou živej zábavy.

 

deväťdesiatsedem

Keď som si prečítal názov, dúfal som v humornú fantasy. Bohužiaľ bola realita opäť na hony vzdialená.

Akási karikatúra migrantskej krízy a upadajúcich tradičných hodnôt v prospech globalizačno- tolerančnej vlády Bruselu… No takto… Nehovorím, že je to v poriadku, môžeme sa o tom pobaviť pri pive, ale ako k tomu prídu elfovia a trpaslíci, aby ste ich ťahali do takých zvráteností? Navyše, okrem frustrovaného výkriku do tmy, to nemalo žiaden efekt a nič to nepomohlo. Presne tak, ako ploché nadávanie na Brusel.

PS: A zase neviem. Bola to obhajoba, či výsmech takých názorov?

 

deväťdesiatosem

Poznám viacero podôb očistca. Alighieriho ale aj iných. Podoba, ktorú som si prečítal v poviedke, zodpovedá jednej z predstáv. Napadlo mi mnoho podobností, mnoho inšpirácii. Historické pozadie pekne zapadlo do náboženskej tématiky. Dostal som svoju dávku epiky. Dobrá práca!

 

deväťdesiatdeväť

Podarený historický príbeh, dobre použité reálie, súboje tiež nevyzneli triviálne a pochopil som aj to, čo spôsobovalo jav Doktor Jekyll Mr. Hyde.

Je to známe aj v exorcizme. Prílišné zlo sa upne na nejaký predmet a je vymaľované! V tomto prípade, karmínovou červenou!

 

sto

Ľudstvo ako reality show! Zaujímavý koncept, ktorý sa v poviedkach už neraz objavil. ZOO, vedecký projekt, pokusná kolónia. No a teraz nás stvorili zvieratá. Doobre…

Veľa medzier, málo súvislostí  a príbeh didaktický! Angažovaný text, autorské cvičenie a presvedčenie, že zvieratá sú lepšie ako ľudia. Z môjho pohľadu poviedka bezvýznamná, ako ten výlet…

 

stojeden

A opäť trošku alternatívnej histórie lokálneho charakteru, vo vojenskej uniforme devätnásteho storočia.

Poviedka opisuje príbeh pomsty uznávaného vojnového hrdinu, ktorý oslobodil vlastnú krajinu a skončil v internačnom tábore. Znie to povedome nie?

Steampunkovo- mimozemské prevedenie procesuálnych vládnych chýb a nevďak je v skutku podarený a necháva priestor na dialóg o dejinách. To oceňujem. Nemôžem sa ale zbaviť pocitu, že prvá polovica bola písaná poctivejšie. Neskôr sa objavujú chyby a chaos a to je na škodu veci. Myslím si, že by si to zaslúžilo prepracovať.

 

stodva

Poviedku som si užíval až do momentu, keď hrdina našiel to, čo hľadal.

Post-apo príbeh z Falloutu, nabúchaný akciou a príšerami. Výborný slasher, aký som tu ešte nečítal. Až do momentu keď… Ťažko sa to opisuje. Nebolo to zlé. Len to pre mňa nefungovalo. V momente to zmenilo pravidlá hry a vy už viete, že to tak celkom neuznávam. No v globále nie zlé.

 

stotri

Príbeh o zblúdenej duši pilota s dobrým koncom. Tak príjemne priemerný, že ani neviem, čo by som napísal. Bodaj by všetky exorcizmy končili tak dobre.

 

stoštyri

Názov poviedky plne vystihol moje pocity z nej. Sú skreslené. Klamal by som, keby som napísal, že vo finále nedávala zmysel. No má svoje nedostatky.

V úvode zbytočné stretnutie a hlavná postava je málo pravdepodobná a príliš naivná. A na tej naivite je postavený celý príbeh. Niečo tomu chýba skrátka.

 

stopäť

Neviem, či má táto poviedka reprezentovať skrytý strach zo ženských pohlavných orgánov alebo traumu zo zneužitia. Iniciály a dátum v závere nabádajú pátrať, o čom poviedka bola. Toto by som asi radšej nechal na Heviera a jeho Chymeros.