Patrick Frank si niekedy na strednej škole v čase komunistickej hrôzovlády uvedomil, že chce pracovať s knižkami. O niečo neskôr mu došlo, že na ich písanie nemá talent, ale vedel by ich prerozprávať, tak sa rozhodol byť prekladateľom. Za komunistického teroru sa však táto (a iné) profesie nedali vykonávať bez bumážky, bez oficiálnej kvalifikácie, a tak v Bratislave vyštudoval prekladateľstvo. Keď už držal v ruke ten nesmierne potrebný diplom, ukázalo sa, že po páde hrôzovlády už na prekladanie žiadnu kvalifikáciu netreba, ale to je už zase iný príbeh. Písal sa rok 1991 a on začal prekladať. Dodnes neprestal; má na konte dve stovky lepších aj horších kníh, po slabých dvadsiatich rokoch sa začal dostávať aj k svojej milovanej sci-fi, takže sa môže chváliť prekladmi D. Adamsa, A. Weira, W. Gibsona a Veľkej trojky sci-fi (v abecednom poradí Asimov, Clarke, Heinlein). Sci-fi má radšej ako fantasy (s výnimkou Gaimana, toho prekladá s veľkým nadšením) a jeho životným snom bolo priniesť slovenskému čitateľovi zakladajúce diela kyberpunku a vojenskej sci-fi, Neuromanta a Hviezdnu pechotu. Ani sa nenazdal a životný sen si splnil, takže teraz hľadá, o čom by sníval do budúcnosti. Kandidátov je neúrekom: Richard Fox, John Ringo, Tom Kratman…