O5 o MaCeFe: Alexandra Pavelková
Ako hodnotíte svoje pôsobenie v poviedkovej súťaži Martinus Cena Fantázie? Prekvapilo vás víťazstvo?
Súťaž som vyhrala v roku 2004, keď sa ešte volala Raketa. Priznám sa, že pri spätnom pohľade bolo možno odo mňa trochu nefér prihlásiť sa do súťaže, keďže v tom čase som už mala na konte sedem kníh. Inšpiroval ma však Juraj Červenák, ktorý vyhral súťaž rok predo mnou a tiež už mal za sebou tuším päť kníh. Okrem toho, fakt, že ste publikovaný autor, automaticky neznamená, že ste aj dobrý autor. Občas je užitočné zmerať si nejakou formou sily s inými. Ak prehráte, tak vás to trocha uzemní a v lepšom prípade nakopne k väčšej snahe.
Prečo ste sa do žánrovej poviedkovej súťaže MaCeFa prihlásili?
V tom čase som bola prispievateľkou do časopisu Fantázia, takže táto súťaž bola niečo, o čom som počúvala skoro každý deň. Som z tých autorov, ktorí stále o sebe pochybujú, a v tom čase bola účasť v každej literárnej súťaži pre mňa výzvou – a zároveň mi dávala spätnú väzbu, či moje písanie naozaj za niečo stojí. Bola to nová súťaž, ktorú som ešte nevyhrala, neostávalo mi teda nič iné, ako to skúsiť.
Bola najprv napísaná poviedka alebo vyhlásenie súťaže?
Bolo to dávno, takže na toto neviem dať presnú odpoveď. Ale mám pocit, že súťaž bola motivátorom pre napísanie konkrétne tejto poviedky.
Čo by ste poradili začínajúcim autorom, ktorí chcú skúsiť šťastie v Martinus Cene Fantázie?
Kedysi som robila online literárny workshop a na túto tému som popísala aj dosť článkov. Po dlhoročných redaktorských a porotcovských aj autorských skúsenostiach by som na mieste nádejného výhercu literárnej súťaže skúsila v prvom rade veľa čítať. Často prichádzajú do súťaží poviedky od autorov, ktorí síce videli veľa seriálov a filmov, ale ročne prečítajú jednu knihu, prípadne žiadnu. Majú však ambície písať a vyhrať súťaž. Pritom nemajú ani originálny nápad, ani vypísanú ruku, slovnú zásobu, často ich textom chýbajú úplne primitívne veci, nevedia napríklad správne napísať priamu reč, nevedia členiť text na odseky, o gramatike ani nehovorím. Toto sa dá naučiť z učebníc, ale oveľa lepšie je jednoducho veľa čítať a získať tak nielen základný prehľad o žánri, o témach a motívoch, ktoré sa objavujú často a možno až pričasto, ale čítaním sa dostane autorovi do hlavy aspoň základné povedomie o kompozícii, členení textu, jazykových prostriedkoch, rozšíri sa slovná zásoba a podobne. No a potom je naozaj veľmi dôležité dobre si prečítať podmienky súťaže a skúsiť ich dodržať ☺
Plánujete sa ešte niekedy zapojiť do našej súťaže? (ak áno, akou formou – napríklad ako súťažiaci, porotca?)?
Vyskúšala som si súťaž aj ako súťažiaca, aj ako porotkyňa. Stále ju sledujem a informujem o nej aj čitateľov v denníku Fandom.sk, ale svoju aktívnejšiu účasť v budúcnosti momentálne nepredpokladám.
Alexandra Pavelková sa fantastike venuje už štvrťstoročie. Publikovala 13 kníh, z ktorých polovica vyšla aj prekladovo v zahraničí, a mnoho poviedok. Je nositeľkou zrejme všetkých ocenení, ktoré môže autor nielen fantastiky na Slovensku či v Česku získať. V rámci druhého ročníka súťaže Raketa (ako sa pôvodne naša súťaž volala) to bolo prvé miesto za poviedku Oheň. V rôznych periodikách publikuje knižné a filmové recenzie a odborné články. Píše blog o filmoch a mačkách a je šéfredaktorkou denníka Fandom.sk. Je organizátorkou literárnej súťaže Ohnivé pero a výtvarnej súťaže Svet na tvoj obraz. Jej predposlednou knihou v slovenčine je zbierka sci-fi a urban fantasy poviedok Medzi nami, ktorá v roku 2016 získala ako dosiaľ jediná žánrová kniha titul Kniha roka TM, a zatiaľ poslednou je knižka pre deti Štyria mačkatieri, ktorá vyhrala v ankete Fantastická kniha roka 2019.
