Nultý porotcovský blog MCF 2021 – Ticho pred búrkou hodnotení

Toto je môj nultý záznam v denníku porotcu Martinus Ceny Fantázie 2021. Neobsahuje žiadne informácie o konkrétnych poviedkach, zato sa pokúsi nastaviť rámec, ako budú hodnotenia vyzerať a čo od nich môžete očakávať.

Predovšetkým, moje texty budú subjektívne, neodborné a jednostranné. Nečakajte komplexné rozbory ani kvalifikované rady. Oveľa viac budem frflať než chváliť. Často sa sústredím na jeden aspekt textu a ostatné nespomeniem. Pravdepodobne tým veľa súťažiacich popudím a znechutím. No netreba si zúfať, som len jeden z piatich porotcov, ostatní sú literárne a/alebo umelecky vzdelaní, takže vyvážia moje nedostatky (aspoň v bodovacej tabuľke).

Ako budú moje hodnotenia vyzerať? V každom článku zvyčajne preberiem desať textov rovnakého žánru. Budem sa snažiť rešpektovať žánrové zaradenie, ktoré si určili sami autori, leda že by sa naozaj netrafili. Začnem horormi (v horúčavách sa poriadne mrazenie hodí), sci-fi si nechám ako dezert na koniec a fantasy sa tak ocitne v pozícii hlavného chodu.

Jadrom hodnotenia každej poviedky bude voľné rozprávanie o mojich dojmoch. Radiť budem zriedkavo, pretože „rada je nebezpečný dar, aj keď ju dáva múdry múdremu“.

Na záver pridám slovné hodnotenie v stupnici od „zlé“ po „výborné“. Nebude sa dať priamo previesť na počet bodov, pretože tie nakoniec prehodnotím podľa celkového obrazu všetkých poviedok. Slovné hodnotenie bude v každom prípade s počtom bodov silne korelovať.

Ako som už spomenul vo svojom predstavovacom videu, budem sa venovať aj názvom súťažných textov. Každý zaradím do jednej z kategórií a poviem, ako na mňa pôsobí. Názov nebudem uvádzať, ale kategorizácia bude ďalšou indíciou pre autora, aby si svoju poviedku spoznal (kategórie názvov môžu podliehať zmene). Zhodnotenie názvu zvyčajne napíšem pred prečítaním poviedky samotnej, takže nebude ovplyvnené jej obsahom.

Takže hor sa s pevným krokom a ľahkým srdcom v ústrety slastiam i strastiam hodnotení!

 

ABSTRAKTKA

Nadpis obsahuje čisto abstraktné pojmy. Následkom toho je zvyčajne vágny a nezapamätateľný. Osobne si myslím, že dobrý nadpis by mal obsahovať aspoň jedno slovo pomenúvajúce hmotný objekt.

AKCIOVKA

Nadpis sa sústreďuje na činnosť, akciu, opisuje dej. Najjednoduchším spôsobom je použitie slovesného podstatného mena, no tejto možnosti by som sa vyhýbal ako čert krížu, pretože je nemotorná a slovesné podstatné mená treba používať striedmo aj v texte samotnom, nieto ešte v názve. Každá iná alternatíva je lepšia a môže byť pre čitateľa lákadlom.

ALEGÓRIOVKA

Nadpis obsahuje alegorické slovné spojenie, niekedy to môže byť ustálený či hovorový zvrat. Len z takéhoto nadpisu je ťažké usúdiť, o čom poviedka bude. V najhoršom sa to isté slovné spojenie vyskytne niekde v texte a tým získa právo ocitnúť sa aj v nadpise. Niekedy je to len nevýrazná sesternica priamorečovky.

ČASOVKA

Nemusí ísť o cestovanie časom. Názvy v tejto kategórii vyjadrujú nejaký časový údaj, niekedy priamy, väčšinou závislý od konkrétnej udalosti. Ide (podobne ako pri priestorovke) o vymedzenie časti priestoročasu, v ktorej sa príbeh odohráva. Ak sa to podarí urobiť pútavo, môže to byť dobrá cesta k funkčnému názvu.

ČÍSLOVKA

Čisto číselný názov je zriedkavý, no tých zopár úspešných opusov si pamätáme (Orwellov román „1984“). Pomôže, ak má použité číslo význam aj mimo textu – napríklad je pamätným rokom. Na druhej strane, zvyšných 99 % číselných názvov rýchlo upadne do zabudnutia.

EMOTÍVKA

Názov hrá na city, naťahuje strunu na maximum ako titulok na prvej strane bulvárneho plátku. Často využíva stokrát prevarené klišé, ktoré cieľová skupina čitateľov považuje za sofistikovanú štylistiku. A podobne ako pri článkoch žmýkajúcich emócie, je mi jedno, či poviedka splní sľub z názvu alebo nie. Vlastne neviem, čo je horšie.

HISTÓRIOVKA

Pôvodne som chcel túto kategóriu nazvať Červenákovka, ale musel by som platiť tantiémy. V Martinus Cene Fantázie nesmie text tohto typu chýbať. Historizujúce fantasy, najlepšie zo starých „slovänských“ čias, keď naši hrdí praotcovia neochvejne stáli aj proti Rimanovi-cárovi.

MENOVKA

Nadpis obsahujúci meno. Možno hlavnej postavy, možno organizácie, možno zemepisný názov. Tento spôsob je ako balansovanie na horskom hrebeni. Napravo je priepasť bežných fádnych mien, naľavo mien nezrozumiteľných až nečitateľných.

OBJEKTOVKA

Druhé najjednoduchšie riešenie po osobovke. Otvára tvorivosti ešte väčšmi vráta, typov predmetov existuje oveľa viac než postáv a ešte viac sa ich dá vymyslieť. Na druhej strane, takých, na ktorých by čitateľovi naozaj záležalo, je oveľa menej, než keď ide o postavy.

OSOBOVKA

Dať do názvu postavu príbehu je najjednoduchšie riešenie, ktoré často slušne funguje. Je to omnoho lepšia voľba než menovka, pretože dáva možnosť postavu opísať. Kreatívny opis dokáže aj z mála vykúzliť silný účinok.

PRIAMOREČOVKA

Názov pravdepodobne niekto vyslovuje. Často obsahuje vetu v prvej alebo druhej osobe. Môže to byť vďačný spôsob, ako zaujať čitateľa a vtiahnuť ho do textu, žiada si však citlivé narábanie, aby nespadol do emocionálneho klišé. Väčšinou sa nespadnúť nepodarí.

PRIESTOROVKA

Komplementárna kategória k časovke. Vymedzuje priestor príbehu, platí pre ňu to isté, čo pre časovku.

SKUPINOVKA

Názov určuje skupinu postáv, osôb, zvierat, bytostí. Rozšírenie osobovky na väčší počet jedincov. Nebezpečím je, že postavy stratia individualitu, najmä v poviedkach, kde obmedzený rozsah textu limituje aj počet osôb vystupujúcich v príbehu.

ZVIERATKOVKA

Zvieratá v názvoch nesmú chýbať. Najmä vo fantasy sú oveľa významnejšou súčasťou príbehov než v iných žánroch. Predstavujú dôležité prepojenie človeka so svetom na úrovni, ktorá je jedinečná a nenahraditeľná.

ZMYSLOVKA

Väčšinou sa slová usilujú vytvoriť v mysli čitateľa obrazy. No ani ostatné zmysly by nemali zostať bokom. Sluch je za zrakom hneď druhý na rade. Zvuky, hlasy, hudba, to všetko je nielen kulisou sveta, ale súčasťou vnútornejších vrstiev našich životov. Čuch, chuť, hmat sa do nás noria ešte hlbšie.