Blog 01/2021 – Keď peklo, tak peklo

V tejto várke hodnotení hororových poviedok nechcete spoznať svoj text. Keď si ich prečítate, pochopíte prečo.

 

1.

Názov: Osobovka alebo Akciovka. Trochu čudná formulácia mi pripomína detskú hru „Simon Says“ či „Kubo velí“.

Fakt je to hra, vyvražďovačka každý proti každému. Vyrozumel som, že sa odohráva o dve storočia v budúcnosti a je to obľúbená reality šou pre drvičov počítačových hier. Preto sa hlavný hrdina cíti absolútne kvalifikovaný na to, aby ju vyhral, a vôbec mu neprekáža, že má pritom pozabíjať svojich spolužiakov.

Ďalekej budúcnosti je zrejme prispôsobený aj pravopis a štylistika. Často som len s ťažkosťami dešifroval, čo konkrétne autor myslel nejakou formuláciou a prečo sa rozhodol napísať to tak krkolomne. Dá sa predpokladať, že hrdina bol vytvorený na autorov obraz, a preto zrejme aj autor sám oveľa ľahšie zvláda stláčanie tlačidiel na gamepade než čítanie literatúry a rozširovanie si slovnej zásoby. Ak chce v tvorbe uspieť, mal by obrátiť priority.

Hodnotenie: zlé

 

2.

Názov: Akciovka, v tomto prípade zahŕňajúca mýtickú bytosť. Keďže je to horor, tak nadpis znie prvoplánovo hrozivo.

Pevne dúfam, že dej vymyslelo dieťa. Má to byť o dvoch domácich kocúroch, ktoré rozumejú ľudskej reči. No ľahkú konverzáciu si vyložia doslovne, čo ich vystraší a vo finálnej kritickej situácii (ktorá nemá nič spoločné s ich obavami) spanikária. Väčšina textu sa venuje opisu, ako kocúry sedia vnútri v teple, pozerajú von, rozprávajú sa a čoraz viac sa boja. To všetko na úrovni leporela alebo animovanej rozprávky so zvieratkami (vrátane hororového záveru).

Ak je môj predpoklad správny, dávať rady autorovi považujem za zbytočné. Obraciam sa na jeho premotivovaného rodiča, ktorý pravdepodobne zabezpečil gramatickú správnosť textu a pomohol s odoslaním do súťaže. Pre rozvoj svojho potomka urobíte najlepšie, keď mu dáte čítať dobré knihy a umožníte mu nazbierať vlastné životné skúsenosti.

Hodnotenie: zlé

 

3.

Názov: Abstraktka. Slovo latinského pôvodu, možno má niečo pomenovávať (túto poviedku nerátam).

Text je napísaný jazykom, ktorý si vypožičiava slovnú zásobu zo spisovnej slovenčiny, ale gramatiku a štylistiku výrazne modifikuje. To spôsobuje, že fascikel s dokumentmi o tragickom osude trojčlennej výskumnej výpravy do neznámeho pohoria nepôsobí strašidelne, ale skôr groteskne. Odporúčam autorovi investovať čas do čítania dobrých kníh.

Hodnotenie: zlé

 

4.

Názov: Priamorečovka. Latinské frázy sú cool, preto ich tak často používajú blackmetalové kapely.

Účinok hororu je väčšinou postavený na tom, že čitateľ/divák súcití s postavou a vníma zlé veci, čo sa jej dejú, akoby sa diali jemu samému. Hrdina tohto textu nedáva príležitosť na nejaký súcit. Skôr vzbudzuje odpor, asi ako ožran v delíriu skoro ráno na autobusovej zastávke. A o delíriu/smrti/pekle/zatratení to celé aj je. Našťastie, k úplnému rozkladu stačí necelých päť strán.

P. S.: Pri názve treba vynaložiť poriadne úsilie, aby sa našla jeho súvislosť s textom. Zrejme autor nenašiel žiadny vhodnejší latinský citát.

Hodnotenie: slabé

 

5.

Názov: Akciovka. Slovné spojenie, ktoré pripomenie zábavky deciek zo sídliskových panelákov. Snáď tento text nebude rovnako nezmyselný a otravný.

Áno, je to opis detskej zábavky prenesenej do kulís strašidelného hotela a realizovanej dospelým hrdinom. To, čo funguje u detí, lebo sa nudia a navzájom štengrujú, môže ťažko fungovať u dospelých. Ani alkoholická intoxikácia nie je spoľahlivá, lebo interval opitosti, keď už hra začne dávať zmysel a zároveň je človek ešte schopný ju spoľahlivo vykonať, sa mi zdá veľmi krátky. Takže text by najviac zo všetkého potreboval uveriteľné motivácie. Napríklad by hrdina mohol stratiť niečo cenné (navrhujem jeho snúbenicu), potom by mal dosť dôvodov vrátiť všetko späť.

Okrem toho, značná časť textu obsahuje zbytočný balast, ktorý ju brzdí a zahlcuje, prakticky všetko pred príchodom do hotela by sa dalo vyškrtnúť a príbehu by to len pomohlo.

Hodnotenie: slabé

 

6.

Názov: Priestorovka, hoci toto slovo okrem pomenovania kultovej lokality má aj význam úmorného trápenia. Autor zrejme zamýšľal spojiť oba významy.

Kriminálny prípad, ktorý akoby vypadol zo seriálu Myšlienky zločinca. Až na to, že tu nie sú žiadni policajti ani profilovacia jednotka FBI. Len násilníci a obete. No čo je horšie, všetky postavy sú vykreslené bez štipky sympatie, sú to skôr stereotypné karikatúry s nefunkčnými motiváciami.

Prečo by sa mal čitateľ báť v horore, keď mu autor nedá šancu obľúbiť si žiadneho z aktérov a prežívať s ním to, čo sa mu deje? Minimálne obete by mali vzbudzovať pozitívne emócie. Ak sa dá vžiť aj do kože zločinca, to už býva vyššia úroveň remesla. Ale na to musí svoje postavy milovať predovšetkým autor sám, všetky, aj dobrých, aj zlých. A z textu musí byť táto láska cítiť.

Namiesto toho tento text ponúka trochu táborákového strašenia a potom krvavý rozbor ľudskej anatómie v mene banálnej pomsty zosnovanej pokrivenou mysľou.

Hodnotenie: slabé

 

7.

Názov: Zvieratkovka. Len o jedno písmenko sa líši od románu Jamesa Clavella. Či sa to prejaví aj v texte, o tom pochybujem.

Námet sa skôr ponáša na gore verziu Luskáčika. Odvážny mladík pátra po svojej sestre a nechá sa vlákať únoscom do pasce. Neodbytnými sprievodcami po jeho púti podzemím sú smrad, krv, sliz, rozpadávajúce sa telá, stáda útočných zvierat a hordy čechizmov. Čo ho však nesprevádza, je konzistencia a logická súdržnosť deja, ten viac pripomína neredigovaný záznam nočnej mory. V závere sú „zvratky“ nahradené dejovými zvratmi, každá z postáv aspoň na chvíľu zomrie (a väčšina už neožije). A možno je to celé len alegóriou niečoho iného, o čom však nemám ani potuchy.

Hodnotenie: slabé

 

8.

Názov: Zvieratkovka. Celkom dobrý názov, má šancu pritiahnuť pozornosť a byť zapamätateľný. Už len aby obsah poviedky za to stál.

Jedným zo základných literárnych prešľapov je snaha autora vnucovať čitateľovi, čo si má myslieť o postavách. Rozprávač by nemal postavy chváliť ani ohovárať, čitateľ si sám urobí názor na základe ich správania. Takisto anamnéza rodinného zázemia, ktorá s dejom nemá prakticky nič spoločné (iba zdôvodňuje, prečo majú byť postavy nesympatické), je zbytočná. A to je, samozrejme, ďalší prejav všeobecného problému postáv nemilovaných autormi. Prečo by mal čitateľ niečo k takým postavám cítiť, prečo by ho malo zaujímať, čo sa s nimi deje?

Zápletka samotná je jednou epizódou sériového vraždenia tých, čo si to „zaslúžia“, podobnou metódou, ako v anekdote lovia Eskimáci ľadové medvede. Zviera z názvu je síce neustále prítomné, no okrem jedného odpudivého výstupu do deja nezasahuje.

Hodnotenie: slabé

 

9.

Názov: Akciovka. Zrejme parafráza na pomerne otrepané slovné spojenie z ufológie.

Dvadsaťpäť strán textu s mierne podpriemernou štylistikou opisuje zážitky úspešnej ženy v strednom veku, pričom zopár z nich zaváňa duchárčinou. Počas čítania som si hovoril, že tie ostatné by sa dali vyškrtnúť a skrátiť tak text na štvrtinu. Na konci som však zistil, že text je zrejme len začiatkom oveľa rozsiahlejšieho rukopisu. Žiadna kríza, peripetia, katastrofa ani katarzia sa doň nezmestili.

Hodnotenie: slabé

 

10.

Názov: Akciovka. Znie zaujímavo, aj keď trochu sprofanovane, a jeho pravdivosť sa mi zdá pochybná.

Začne sa to ako bežná strašidelná historka. Dievča ide na chatu zdedenú po otcovi a tam začnú vypadávať kostlivci zo skríň. Obrazne povedané. Každá z postáv je niekým iným, než sa zdá na začiatku, no ich motivácie ani činy nedávajú logiku. Posledným klincom do rakvy je epilóg, kde sa vysvetľuje, prečo sa to všetko stalo a čo to malo znamenať. Ak až toto vysvetlenie musí povedať, že hlavná hrdinka je vlastne záporná postava, lebo z textu predtým to ani trochu nevyplynulo, nie je to pre kvalitu poviedky dobrým znamením.

Hodnotenie: slabé