Blog 15/2021 – Záver fantasy v tradičnom epickom štýle

Fantasy čerpá tematiku i poetiku z rozprávok a mýtov. Tie sú zakorenené v dobách, ktoré ovplyvnili našu existenciu podstatnejšie než celý novovek. Z tých dávnych čias pramenia spodné prúdy našej kultúry i mentality. Generácie ľudí, ktorí sa podieľali na tvarovaní týchto príbehov, v nás zanechávajú hlbšiu pečať ako celá dnešná mediálna produkcia.

Zrkadlí sa to aj v súťažných textoch. Dva s najvyšším hodnotením stoja ako nedobytné veže na začiatku a konci tejto zostavy. O to viac ma mrzí, že jeden z nich sa nedostal do finále žiadnej z cien. Doprial by som mu, aby si ho mohlo prečítať čo najviac čitateľov.

 

140.

Názov: Osobovka. Problém tohto názvu je v tom, že predkladá priamočiare, čierno-biele hodnotenie menovanej osoby. Menej jednoznačná formulácia by bola lepšia.

Text je dokonalým opakom názvu. Rozpráva krypticky a bez kontextu, menuje viaceré organizácie (čarodeji, astatici, templári, Kal-Tarishské vojská…), no neunúva sa vysvetliť vzťahy a súvislosti medzi nimi. Postavy majú hmlisté motivácie a atribúty im pribúdajú podľa situácie (jeden z hrdinov len tak mimochodom povie, že zavraždil svojho brata, na jeho neskoršej interakcii s otcom sa to nijako neodzrkadlí). Nepomáhajú ani občasné preklepy či nedôsledné premenovania postáv.

Námet presahuje povolený rozsah textu, nečudo, že nedôjde na žiadnu pointu, záver vyzerá ako ukončenie kapitoly. Napokon po (čiastočnom) odkrytí všetkých tých intríg a úskokov je podstata vcelku plytká a fádna.

Hodnotenie: slabší priemer

 

141.

Názov: Objektovka. Fakt dobrý názov podľa klasickej schémy, konkrétna vec rozvitá abstraktnou vlastnosťou. Až sa bojím, že poviedka nedosiahne jeho kvalitu.

S ohľadom na to, aké poviedky sa dostali do finále po minulé roky, má táto plné právo ocitnúť sa v najlepšej päťke. Je o vojne a básňach, o knihách a hľadaní múdrosti. Je trpká a krvavá ako višne, čo som pred chvíľou oberal. Má svoje nedostatky, hneď na začiatku som nechápal, či sú Oria a elfka tá istá bytosť alebo dve rôzne. No i to sa zdá byť zámer, podobná schéma je použitá viackrát: povedať niečo nezrozumiteľné a následne to objasniť.

Pri čítaní mi v hlave bežal film so stredovekými ázijskými reáliami, podobný princeznej Mononoke. A hora, samozrejme, vyzerala ako Fudži.

Hodnotenie: výborné

 

142.

Názov: Abstraktka. Celkom dobrý názov, konkrétna vec spojená s abstraktnou, ale keďže má blízko k zaužívanej fráze, skôr sa preklápa na tú abstraktnú stranu.

Príbeh dvojčiat, ktoré predurčenie postaví proti sebe. Pekne a čisto napísané, len trochu prvoplánové a priamočiare. A po chvíli uvažovania sa čitateľovi začnú vynárať pochybnosti: Dostali svoju predpoveď od víly všetci dospelí ľudia v kráľovstve? To znamená, že každý musel putovať k tomu vodopádu alebo víla prebýva na viacerých miestach? Je určené povolanie vždy jasné alebo sa dá vykladať rôznymi spôsobmi? A kto je oprávnený robiť takýto výklad, len sám tínedžer (nikto iný sa jeho predpoveď priamo od víly nedozvie)? Práve na tom totiž visí celá zápletka a je to dosť slabá nitka. Keby Yasenna interpretovala svoje predurčenie máličko inak, celá história by sa uberala úplne iným smerom. A práve to je slabina príbehu, ak má zasiahnuť osud, má byť neodvratný, a nie náhodný. Aj epilóg smerujúci k vysokej fantasy by v takom prípade vyznel veľkolepejšie.

Hodnotenie: mierny nadpriemer

 

143.

Názov: Históriovka. Prijateľný názov, aj keď nič extra. Hádam text dodá dôvod na zapamätanie.

Slovanská fantasy, celkom schopne napísaná. Čo podľa mňa nevyšlo, je sústredenie sa na to, čo je dôležité. Príliš sa venuje ťahaniciam v krčmách, konfliktom hrdinky so všakovakými odkundesmi, bitkármi a žoldniermi, prekáračkám pri táborovom ohni a iným siláckym rečiam i skutkom. Pritom podstata spočíva v kliatbe, ktorá dopadla na kniežací rod, v hre medzi pôvodcom prekliatia a dcérou kniežaťa. Možno autor odvádza pozornosť čitateľa, aby ho väčšmi prekvapil, ale u mňa to veľmi nefungovalo.

Hodnotenie: mierny nadpriemer

 

144.

Názov: Alegóriovka. Fráza používaná v prenesenom význame. Možno je odvážne predpokladať, že teraz je mienený doslovne.

Ponáška na Pieseň ľadu a ohňa, čo napovedá už používanie titulu „ser“. Rozprávanie má dynamiku a je vcelku pútavé, takže som text zhltol za chvíľu. Žiaľ, pred koncom sa ma zmocnila neblahá predtucha, že všetky tie rozohrané dejové línie autor nestihne uzavrieť, nieto ešte ponúknuť nejakú pointu. Záver však obavy prekonal: jednoducho je odseknutý na konci vety. Dokonca nevyzerá ani ako koniec kapitoly, osudy postáv sú rozohrané, zápletky otvorené, konflikt len nahryznutý, jeho podstata zostala nevysvetlená. Aj ten názov je len párkrát spomenutý bez toho, aby nadobudol nejaký konkrétny význam. Vyzerá to, akoby druhá polovica textu zostala v nejakom inom súbore. Čo je škoda, lebo ako prológ bol tento text nádejný.

Hodnotenie: nadpriemer s veľkou zrážkou za nedokončenosť

 

145.

Názov: Abstraktka. Jedna z tých zaujímavejších, konkrétne slovo s abstraktným v spojení, ktoré budí kladné emócie s hrozbou negatívnych. Dobrá voľba.

Príbeh využíva osvedčenú šablónu dvoch nesúrodých spoločníkov. Bojovník a mních majú odlišné schopnosti, povahy i ciele, no držia spolu, pretože sú si navzájom zaviazaní. Viaže ich pomoc, ktorú si poskytli v minulosti, no i tá, ktorú ešte len dostanú príležitosť ponúknuť. Tento conanovsko-zaklínačský motív sa spája s odľahčeným humorom takmer pratchettovského razenia. Obe zložky však nie sú vyvážené, občas sa jedna zráža s druhou, scéna so smrteľnou hrozbou nečakane prepína do vtipného gagu a naopak.

Hodnotenie: mierny nadpriemer

 

146.

Názov: Priestorovka. Celkom slušný názov, primerane rozvitý, hoci nič extra. Ako odrazový mostík vyhovuje.

V úvode sa predstaví budúci tím lovcov odmien: trpaslík, mág a zlodejka. Ich cieľom je získanie cenného predmetu, ktorý sa od právoplatného majiteľa dostal rúk šéfa najsilnejšieho gangu. Ak mu ho vrátia, slušne na tom zarobia.

Dej plynulo odsýpa a je zručne spísaný. No po celý čas mám dojem, akoby som sa ocitol v leveli počítačovej hry, ktorý som už prešiel veľakrát, preto dobre poznám všetky nástrahy a volím si vždy najschodnejšiu cestu. Žiadny z protivníkov ma nezaskočí a moje postavy utŕžia prinajhoršom pár škrabancov. Všetko vyzerá efektne a na konci ich čaká odmena a postup do ďalšieho levelu.

Príbehu by len prospelo, keby sa zdvihli stávky. Aby hrdinovia prešli skutočnou zaťažkávacou skúškou, museli sa naozaj rozhodovať v takmer bezvýchodiskových situáciách, keď ide o vlastný život alebo o život spolubojovníka. Aby ich morálne zásady dostali zabrať, aby sme uvideli, čo v nich naozaj je.

Hodnotenie: priemer

 

147.

Názov: Skupinovka. Jedno slovo s viacerými významami, zvolil som interpretáciu, že ide o skupinu (zvyčajne loviacich) zvierat. Pridaním aspoň jedného ďalšieho slova by z autora neubudlo.

Drsné a zároveň poetické denníkové záznamy dcéry náčelníka kmeňa žijúceho vo svete, kde sa striedajú ľadové a medziľadové doby v trvaní desiatok rokov. Teraz však studené obdobie prichádza skôr, než očakávali, a musia sa s touto výzvou popasovať. Ich životy sú zviazané aj so skrotenými vlkmi, vycvičenými na lov.

Pri čítaní som si spomenul na poviedky Jacka Londona z Aljašky, dlhé trvania období a veľké vlky mi zase pripomenuli Pieseň ľadu a ohňa. Príbeh ma vtiahol a úprimne som dievčaťu i jej vlčici držal palce. No na fabule by sa zišlo zapracovať, motív náčelníkovej veštby zakazujúcej styk s okolitými kmeňmi je čisto účelový – má iba kmeňu sťažiť situáciu. Ak by obsahoval aj racionálne jadro, náčelník by nevyzeral ako starý hlupák, čo si iba niečo zmyslel. Takisto sa dá pochopiť, že dievča vkladá do záznamov v denníku svoje emócie, ale výkričníkov je tam naozaj príliš veľa.

Hodnotenie: mierny nadpriemer

 

148.

Názov: Priestorovka. Toto vymedzenie priestoru (vlastne i času) má veľmi variabilný význam. Závisí od subjektu, ktorého pohľadom je vnímané. A medzi dvoma subjektmi sa môžu ukázať zaujímavé javy.

Dojímavý príbeh starej lásky, vlastne skôr dočasného romantického vzťahu. On, žoldniersky veterán, sa so svojimi dvomi kumpánmi vlečie nocou za nejakým cieľom, keď si spomenie, že blízko je veterný mlyn, kde bývala jeho milá, a rozhodne, že tam prespia. Gazdovstvo je opustené, no i tak sa tam zložia. Žoldnier nemá v noci pokojný spánok a stretne sa opäť so svojou mŕtvou láskou.

Text vyzerá ako epizóda z väčšieho celku. Spoločníci hrdinu nehrajú prakticky žiadnu úlohu, iba občas pridajú humornú vsuvku. Ani hrdinove city – rovnako ako city mŕtvej – nie sú príliš vypäté ani osudové, napokon, odišiel od nej z vlastnej vôle. Podobne by to vyzeralo, keby som stretol niektoré z dievčat, s ktorými som chodil pred tridsiatimi rokmi, sadli by sme si do kaviarne a chvíľu sa nostalgicky zhovárali.

O to viac do toho nezapadá záver. Po tom, čo žoldnier vyplní prosbu svojej milej a považuje ju spolu s čitateľom za uzavretú kapitolu, dôjde na zvrat, ktorý z ničoho nevyplýva. Iba tak zostane na konci trčať ako cliffhanger.

Hodnotenie: priemer

 

149.

Názov: Osobovka. Človek porušujúci morálne pravidlá, stanovené náboženstvom. Hoci je použitie tohto označenia čoraz zriedkavejšie, i tak by si názov zaslúžil nejaké slovo navyše.

História zlého kráľa, ktorú rozpráva on sám ako duch po svojej smrti. Biografia, ktorá zahŕňa veľa postáv, veľa udalostí, veľa zlých rozhodnutí, zlých motivácií, zlých radcov. Spoza prahu smrti vidí svoje chyby a omyly, ktoré viedli k zlu, no aj tak ich chápe ako nevyhnutnosť. Nedokáže rozoznať rázcestia, na ktorých mohol zvoliť lepší smer, všetky alternatívy považuje za neschodné. Dokazuje tým, že často ani smrť nám múdrosti nepridá.

Väčšina vedľajších postáv sa zjaví v jednej scéne a zmizne, keď zohrá svoj part. Dej je tak rozdrobený na množstva vzájomne nesúvisiacich podzápletiek. Najbizarnejšou postavou je Železný démon, možno pochádza z arabskej mytológie, ale na úlohu, ktorú v deji zohráva, je to zbytočne veľký kanón.

Všetko toto dokopy trochu zráža dobrý dojem zo zručne napísaného textu.

P. S. Názov mi s obsahom naozaj príliš nesedí.

Hodnotenie: mierny nadpriemer

 

150.

Názov: Objektovka. Zrejme je myslený symbolicky alebo metaforicky, tieto kvety bývajú ozdobou hrobov.

Krátka a emóciami nabitá scéna pred drevorubačovým domom. Jeho žena sa kedysi kliatbou zmenila na upírku. Teraz sa vrátila, aby sa odkliala krvou vlastného syna. Drevorubač to odmieta, pretože hoci ju predtým miloval, po premene ju zavrhol.

Veľkým nedostatkom textu je jeho časová neukotvenosť. Takmer nič nenaznačuje dobu, v ktorej sa to odohráva, takže sa pokojne dá predpokladať, že sa to deje v minulom či predminulom storočí. Štylistika i slovná zásoba obsahujú moderné prvky. Niekde v polovici sa však zrazu spomína žrec, čo musí čitateľa poriadne prekvapiť a zmiasť. To znamená, že sme v ranom stredoveku alebo v ešte skorších časoch? Drevorubač má slovanské meno, ale jeho žena grécke a syn hebrejské. Napokon, aj tie kvety z názvu sú ázijské a do Európy sa dostali až v novoveku.

Hodnotenie: slabší priemer

 

151.

Názov: Priamorečovka. Vydarený pokus upútať pozornosť a vyvolať clivotu, pretože zrejme odkazuje na osud ľudí, ktorí sa už pominuli.

Vojnová história bojovníkov brániacich svoje kráľovstvo pred cudzími hordami. Presila je priveľká, no vojaci vedia, že nesmú ustúpiť, ak majú obyvatelia prežiť. Pripomína mi to Leonidasovu obranu v Termopylách, až na to, že stratégia je v tomto prípade mizerná – každý deň ísť na to isté bojové pole a odrážať nápor pribúdajúcich nepriateľov. Na tom však nezáleží, veteráni vedia, že smrť si ich skôr či neskôr nájde, no svoju kožu nedajú zadarmo. Text je presiaknutý odvahou, nostalgiou a testosterónom, muži (i zopár žien) po boji oddychujú s pálenkou, pri táborových vatrách si rozprávajú historky. Tam sa stierajú hodnosti i vyznamenania, kráľ je rovný svojim vojakom. A tí, čo prežijú, ponesú zvesť o sláve padlých do celého sveta.

Hodnotenie: mierny nadpriemer

 

152.

Názov: Emotívka. Kto by nemal rád impulzívne nákupy nezmyselných čačiek v stánkoch? No hádam tento názov hovorí o čomsi významnejšom.

Text naplnený humorom ani nie tak absurdným ako čudným. Úvodná jarmočná scéna bola dobre predstaviteľná, za predpokladu, že motivácie jej protagonistov sa vysvetlia neskôr. Žiaľ, udialo sa to oveľa neskôr a v nedostatočnej miere. Medzitým pribudli ďalšie podzápletky, ktorých zmysel zostal neobjasnený (napríklad sýkorky), a v zámeroch postáv sa dalo vyznať čoraz ťažšie. Zrozumiteľnosti a súdržnosti textu nepomáha ani to, že niektoré časti sú rozprávané v prvej a iné v tretej osobe. Ďalším neduhom je vymýšľanie ad hoc pravidiel a ich následné porušovanie. Možno je to zámer, ako vytvárať humor, ale výsledok vrátane pointy ma trápnu príchuť. Vlastne celý text je takou zbierkou nesúrodých trblietavých čačiek.

Hodnotenie: slabší priemer

 

153.

Názov: Objektovka. Jedno slovo s mnohými významami, čierne ako smrť a ľahké ako vánok. No i tak by sa ešte niečo hodilo pridať.

Takto sa má písať o ženskej sile. Čarodejnica a zároveň veliteľka ženského oddielu padla do zajatia a je eskortovaná do hlavného mesta nepriateľského kráľovstva. Medzi ňou a jej sprievodcom sa vyvinie osobité puto formované mágiou i strachom z nej. Jej moc, typicky ženská, vládne najjemnejším a najjednoduchším čiastočkám, popolu, dymu, lístkom, vánku, a silou motýlích krídiel dokáže zatriasť zemou. Text zároveň ukazuje prinajmenšom tri ďalšie časové roviny, zobrazujú minulosť hrdinky, zranenia i víťazstva, jej magickú silu, obety, no i utrpenie žien, ktoré stretla a zverbovala pod svoje velenie. Ani ku koncu sa kopiace gramatické chyby nedokážu pokaziť zážitok.

Hodnotenie: výborné