Blog 10/2021 – Sci-fi na prahu dospelosti

Podobne, ako bývajú rozprávky považované za detský žáner, je sci-fi tradične vnímané ako doména dospievajúcich, ale ešte nie dospelých chlapcov. Nečudo, že často aj hrdinovia bývajú v podobnom veku. Nie je to len snahou autorov priblížiť sa cieľovej skupine, v hre sú aj hlbšie súvislosti a analógie. Zvedavosť mladosti má veľa spoločného s vedeckým skúmaním, sústredenie sci-fi na budúcnosť je v súlade s otvorenými perspektívami dospievajúcich ľudí. V poslednom čase k tomu pribudla popularita young adult literatúry a tematika sa rozrástla o dievčenské okruhy. To všetko sa zrkadlí aj v súťažných textoch.

 

96.

Názov: Emotívka. Má vystrašiť alebo aspoň znepokojiť, pretože je to háklivá téma. Bulvárni titulkovači ho určite majú v zozname tutoviek.

Námet textu sa nachádza na nešťastnom rozmedzí, keď nie je jasné, či ho chápať ako alegóriu alebo ako plnohodnotný svet. Odohráva sa vo vzdialenej „galaxii“, kde majú planéty „hmyzie“ názvy, no okrem niektorých charakteristík (napríklad obyvatelia planéty Formica žijú v podzemí a mali kráľovnú) z toho nič nevyplýva. Postavy príbehu majú ľudskú podobu a žijú v technicky vyspelejšom svete, než je naša súčasnosť. Nie sú spomenuté žiadne rozdiely medzi obyvateľmi rôznych planét. Nebeská mechanika je vskutku čudesná – „galaxia“ obsahuje tri planéty a zopár hviezd, konjunkcie nastávajú medzi hviezdami, a nie planétami a celý jej opis slúži len na stanovenie dátumov, kedy sa vybraní dospievajúci obyvatelia planéty Dragonfly dozvedia predpovede určujúce ich osobnú budúcnosť.

V tom je jadro zápletky. Väčšina textu sa venuje tomu, ako sa postavy vyrovnávajú s touto informáciou. Okrem toho sa čitateľovi dostane aj historický exkurz a odbočka k deju na inej planéte, ktorá nijako neovplyvní hlavnú líniu. Spolu s otvoreným a bezpointovým záverom to budí dojem, že ide o prvú kapitolu väčšieho textu.

Hodnotenie: slabší priemer

 

97.

Názov: Priestorovka. Výpožička z baletu, aj keby išlo o referenciu naň, tak by sa hodilo aspoň trochu ho zmeniť a odlíšiť.

Sprvu som nevedel, čo si mám o texte myslieť. Na jednej strane sa mi pozdávali poetické prvky (balet na pustom povrchu kozmického telesa odzrkadľujúci opustenosť hrdinky), na druhej strane ťažko uveriteľné podmienky jej existencie na základni ma priviedli k názoru, že celý dej je hrdinkin prelud alebo jej všetci klamú. Na konci sa ukázalo, že okrem menšej (ale zásadnej) dysfunkcie vnímania sa všetko stalo tak, ako to opísala. Ťažko uveriť, že by kozmická agentúra mala také nezmyselné pravidlá, že by takmer všetci hrdinku dlhoročne týrali, že by napriek svojej chorobe mala nadľudskú silu. Samotná jej choroba je ťažko uveriteľná, aj ten tanec bez skafandra. Uveriteľnosť je pritom základnou podmienkou fantastiky, bez nej sa trhá kúzlo medzi autorom a čitateľom.

Riešením by bolo nájsť vysvetlenia pre nejasnosti, aby sa upevnila konzistencia príbehu. Možno skúsiť viac soft sci-fi prístup ako v poviedkach Eduarda Martina.

Hodnotenie: priemer

 

98.

Názov: Objektovka. Dobrá voľba, dve konkrétne podstatné mená, ktoré dokopy vzbudzujú alegorické a poetické vnemy s astronomickým podtextom.

Hrdinka schopná v tranze prechádzať medzi vesmírmi zažíva dobrodružstvá s podobne nadaným kamarátom. V texte je použitých veľa sci-fi rekvizít – multivesmír, portály, astrálne cestovanie, amnézia –, no pointou je napokon tínedžerský pocit výnimočnosti a z neho prameniaca nezodpovednosť a tie rekvizity vlastne nepotrebuje. Využité sú len na ozvláštnenie deja, asi ako vizuálne efekty v komiksových filmoch. Navyše, amnézia je použitá najmä na utajenie informácií a oddialenie ich odhalenia čitateľovi. Technické obnovenie pamäti potom pôsobí ako deus ex machina a čitateľ zostane oproti hrdinke v informačnej nevýhode, ktorá trvá až do záverečného vysvetlenia.

Hodnotenie: slabší priemer

 

99.

Názov: Menovka-priestorovka. Použitá schéma pripomína dobrodružný žáner, keď sa v pokračovaniach príbehu uvádza meno ústrednej postavy s miestom, kde sa ďalší príbeh odohráva.

Toto dobrodružstvo mi trochu pripomenulo Tajomstvo dračej steny. Tri deti objavia tajnú jaskyňu, kde občas pristáva mimozemská vesmírna loď. Lenže deti nie sú ani tak kamaráti ako skôr vydedenci a spojenci z nutnosti. Do toho sa zamieša ťažké rodinné zázemie titulnej postavy – mafiánsky šéf ako otčim – a napätie možno krájať. Mimozemšťan sa javí skôr ako fantasy bytosť, ktorá vidí do ľudských sŕdc a vie odlíšiť dobro od zla. Aj keď sa to dobre čítalo, pôsobilo to ako trochu nesúrodá koláž.

Hodnotenie: mierny nadpriemer

 

100.

Názov: Priamorečovka. Povzdych nad primitívnym mentálnym spracovaním javov, ktoré sú mimo našej kontroly. Zrejme pôjde o náučný humor.

Tak nie, ide o bdelý sen zamestnankyne riadiaceho centra ochrany Zeme. Vyvolá ho hlas kuvika v parku a je o hrozbe nazvanej „atómový požiar“ (synonymum výrazu „niečo strašné“), ktorú sa hrdinke napriek zlyhaniu varovného systému podarí odvrátiť. Text sa končí prebudením a opätovným kuvičím volaním – čiže cliffhangerom bez akéhokoľvek dopovedania. Nakopených je tu viacero začiatočníckych chýb, presne takémuto typu textov venovala Janka Plauchová jeden zo svojich článkov. Odporúčam si ich prečítať a vziať k srdcu. Slabinou je samotný motív sna, navyše, nijako nie je objasnená podstata hrozby ani spôsob a organizácia ochrany. Dramatický oblúk nie je vlastne ani začatý, keďže väčšina deja sa odohrala v sne, priam sa žiada pokračovanie v realite vytvoreného sveta.

Hodnotenie: slabé

 

101.

Názov: Akciovka. Zase to slovesné podstatné meno, zase osamotené. Tu aspoň znamená konkrétnu činnosť, za to malé plus.

Planéta, na ktorej žijú viaceré druhy inteligentných bytosti, niektoré z nich dokážu existovať pod vodou. Väčšina textu je exkurziou po vytvorenom svete, ktorým čitateľa sprevádza hrdinka nastupujúca do prvého zamestnania. Skutočná zápletka o cennom prístroji zaberá iba malú časť rozsahu. Chápem, že autor chcel prezentovať rozmanitosť sveta, ktorý vymyslel, lenže z epizódok, ktoré spája len téma „prvý deň v práci“, je ťažké poskladať ucelený príbeh. Dve tretiny textu by mohli uvoľniť miesto rozvinutiu zápletky, ktorá je teraz len načatá, akoby šlo iba o úvodnú kapitolu.

Hodnotenie: podpriemer

 

102.

Názov: Objektovka. Ľudí fascinujú veci v diaľke, prebúdzajú v nich predstavivosť a túžbu. V tomto prípade chovám slabú nádej vo vesmírnu operu.

Sentimentálne soft sci-fi o láske, práci, prekážkach a úteku. Silno mi pripomenulo poviedky Eduarda Martina. Takáto sentimentalita mi neprekáža, ani to, že medzihviezdne lode sú nazývané „vznášadlá“ a že hlavnou prekážkou lásky je produktivita práce. Vlastne sa mi to celkom pozdávalo.

Hodnotenie: nadpriemer

 

103.

Názov: Osobovka. Dve protichodné slová, ktoré sa dajú nahradiť jednoslovným synonymom „politik“. Dúfam, že to bude o niečom aspoň trochu zaujímavejšom.

Vlastne je to naozaj o politike, ekológii, LGBT, dekriminalizácii drog a podobných životne dôležitých témach. Partia troch odviazaných mimozemšťanov sa počas dovolenky na Zemi rozhodne priložiť ruku k dielu a pomôcť progresívnym politikom, pretože tí sú bez ich podpory úplne nemohúci. A naozaj, kým sa dovolenka skončí, celé ľudstvo sa obráti na pravú vieru a odteraz bude jesť len vegánske potraviny z lokálnych zdrojov. Sláva a pochodom – v chod k svetlým zajtrajškom!

P. S. Možno bol ten text mienený ironicky, v tom prípade treba rovnako interpretovať aj toto hodnotenie.

Hodnotenie: podpriemer