BLOG 09 – Silné začiatky, slabé konce
Už pred súťažou som mala prečítaných veľa textov začínajúcich autorov, takže niektoré veci ma neprekvapili. Viaceré však áno. Jedno z najväčších prekvapení bolo, že obrovský podiel poviedok si nedrží rovnakú úroveň počas celej dĺžky. Ich začiatky sú zaujímavejšie ako konce. Začiatok príbehu v sebe ukrýva potenciál, čo všetko sa môže v načrtnutom zaujímavom prostredí stať, akými mnohorakými cestičkami sa môže príbeh uberať. No namiesto mnohorakých cestičiek autori často volia tú najvyšliapanejšiu alebo sa naopak vrhajú do húštin, ktorými cesta nevedie.
Žeby toľko autorov poznalo radu, že začiatok by mal byť najvyladenejší, aby zaujal a vtiahol? To je dobré pravidlo. No neznamená to, že na koniec poviedky sa treba vykašľať. Ako som raz písala, je to posledná časť príbehu, ktorá sa číta, preto je pravdepodobné, že v pamäti utkvie najviac.
Najhoršie však je, že väčšinu koncov netrápia také jednoduché chyby, ako je pravopis a štylistika, ale horšie a väčšie ako nelogickosť, predvídateľnosť, neúdernosť. Začiatok hneď vypovie o autorovej znalosti štylizovať a písať pravopisne správne, koniec ale vyzradí autorovu schopnosť vystavať celý príbeh. A tu mnohí narážajú.
Poznámka: Uvedené čísla poviedok nekorešpondujú s poradím, v akom boli poviedky prijaté. Porotcovia čítajú poviedky v ľubovoľnom poradí.
81. poviedka
Znova sa stretávame s príbehom vedeným nešťastnou schémou: najprv jasne vykreslený civilný život, pohoda, každodenné dianie. Potom – v tomto prípade pomerne neskoro – sa objavia fantastické prvky. A tie sa stupňujú, stupňujú a stupňujú. Na záver je hrdina obklopený tou najdivokejšou fantastikou, ktorej vysvetlenie sa nekoná. Aspoň nie také, ktoré by som zaregistrovala. Škoda, trikrát škoda. Autor síce nezačal ohurujúco, ale dal sa čítať a prvý stret s desivosťou bol dobrý. Síce sme tu už mali zopár zvieracích duchov, ale toto malo svoj nápad a svojho… ducha. Ale odkedy sa hrdina vybral podzemným tunelom zvažujúcim sa nadol, aj s príbehom to prudko išlo dolu vodou. Záver mal asi mať nejakú hlbšiu myšlienku týkajúcu sa tučnoty a nízkeho sebavedomia, tá ma však parádne minula. Tak ako aj dôvod, prečo sa v príbehu spomínal Mars. A zišlo by sa častejšie používať čiarky. Slabý priemer.
82. poviedka
Príbeh netrpí výraznými pravopisnými ani elementárnymi štylistickými chybami. Napriek tomu slabé, veľmi slabé. Horor bez atmosféry a emócií a prakticky bez nápadu. Už som písala, že preberanie zo sna v závere poviedky nefunguje. A aj opakované preberanie zo sna v priebehu deja, keď postava nevie, čo je skutočnosť a čo sen, je už otrepaný námet. V dobrých rukách by to stále nemuselo byť také zlé, no tu chýba cit pre to, čo na vyvolanie hrôzostrašnej atmosféry treba napísať a čo nie. A nevhodne podané humorné náznaky strašidelné scény ešte viac odľahčujú. Ak autor nečítal, odporúčam mu Misery od Kinga. Aj tam dôjde na odseknutie hrdinovho chodidla v členku sekerou rovnako ako v tejto poviedke, ale je to napísané s neporovnateľne väčšími grádmi.
83. poviedka
Prvé vety boli super. Priam učebnicová ukážka toho, ako by mal úvod poviedky vyzerať. Neskôr moje nadšenie pokleslo a text ma bavil o čosi menej, hoci stále nadpriemerne. Našťastie sa už úroveň ďalej neznižovala, dočkali sme sa zvratov aj neočakávaného záveru. Autor ovláda jazyk, gramatiku aj drsný humor. Vzhľadom na to, že nejde o vtipnú absurditu, ma však po celý príbeh trápila jedna otázka: ako to, že na praktiky hrdinovej Firmy nikto neprišiel? To fakt nikomu nepripadalo podozrivé, že Firma nevyplatila ešte ani jedinú poistku a jej klienti záhadne miznú či umierajú? Nadpriemer.
84. poviedka
Rozprávka, čo rozprávkou pravdepodobne aj mala byť. Na to, že ide o príbeh pre deti, však má trochu prekombinovaný dej, vzťahy a dospelácke momenty, ako napríklad úmysel samovraždy. Všetky pointy začali byť jasné už od okamihu predstavenia postáv. Ničím neohúrilo, nič nové neprinieslo. Vykazuje tiež neveľkú autorskú zručnosť, ktorá sa najviac prejaví v momente, keď čarodejnica premiestni hrdinku kúzlom do minulosti a začne čosi vykladať o nejakom princovi. Princ na scéne vzápätí prehovorí, hoci doteraz nebolo ani spomenuté, že tam je, nie to ešte, aký je starý a čo práve robí. Pritom to boli elementárne veci, bez ktorých obraz v čitateľovej hlave na dobrú chvíľu poriadne sčernel. A čo má znamenať to požičanie si mien zo seriálu o princeznej Arabele?
85. poviedka
Zatiaľ jeden z najlepšie spracovaných hororov. Príbeh s atmosférou bežného, nám v tomto ročnom období dobre známeho prostredia, do ktorého sa pozvoľna zakráda čosi nadprirodzené a desivé. Páči sa mi zameranie vnemov na rozličné zmysly, nielen na zrak, ale aj čuch, hmat. Páči sa mi intenzívne, hlboké vnorenie sa do scén, žiadne bežné popisy. Páčia sa mi krátke, úsečné vety v napätých situáciách, ktoré oveľa úspešnejšie než v predošlých hororových poviedkach vyvolávajú v čitateľovi obrazové vnemy. Skrátka viem si predstaviť, ako by to vyzeralo sfilmované. A to bez toho, aby to bolo písané ako záznam filmu. No nepáči sa mi hrdinkina reakcia na smrť jej milenca. Tá prvotná sa mi páči, až do okamihu jej mdlôb – odvtedy je to ale s mojím nadšením pre tento príbeh trochu slabšie. Možno za to mohla magická moc sirény, že neriešila toto zabitie, ani to nasledujúce, a naopak s uväznenou bytosťou súcitila. Ale trochu viac súcitu s obeťami a možno aj obavy z vyšetrovania políciou by sympatie k hrdinke zvýšili.
86. poviedka
Ďalší príbeh z kategórie začiatočnícka veľkolepá fantasy. Úvod tvorí legenda, čo je typická chyba neskúsených autorov. Pokračuje nie úplne jasne vykresleným dejom v nie úplne dobre charakterizovanom prostredí. Vlastne do konca som nezistila, v akom duchu si mám predstavovať prostredie a postavy. Niektoré hlášky odkazovali na silne moderný svet až pomaly svet budúcnosti, vzducholode zase na minulosť a kone ako dopravný prostriedok na ešte dávnejšiu minulosť. Napriek niektorým unikajúcim súvislostiam môžem vyhlásiť, že dej je starý známy, videný neraz aj v tejto súťaži: magický národ bytostí, ktorých sa všetci boja, ale vysvitne, že oni nie sú zlé, iba nesprávne pochopené. Obraz autorskej neskúsenosti podčiarkuje nevkladanie replík dialógov (samých osebe znejúcich neskúsene) do samostatných riadkov, šantenie ypsilonov aj čiarok. A najväčšou formálnou chybou vážne sťažujúcou pochopenie bolo neoddeľovanie scén od seba v rozličných dejových líniách. Následkom toho som pravidelne tápala v tom, kde sme to zase a čo sa deje. Autor však má aspoň akýsi cit pre prepnutie medzi scénami v relatívne zaujímavom momente. No všeobecne slabé.
87. poviedka
Príbeh v štýle Tolkiena skríženého s gréckymi bájami obsahuje niekoľko druhov chýb. Ako prvé mi udreli do oka opakujúce sa slová a iné štylistické prehrešky, spolu s málo pútavým štýlom. Potom som sa pozastavila nad tým, že vo fantasy svete používajú jednotky SI – áno, ja viem, aké ťažké je zaobísť sa bez nich, keď chcete, aby si čitateľ správne predstavil rozmery, ale hnidopichovia na to striehnu. Cez to by som sa preniesla, aj cez to, že desaťhlavá obluda mala devätnásť párov očí (ostatne, nebolo špecifikované, kde všade tie oči má). Ale aby sa niekto vykúpal vo vriacom zlate a skončil len so zraneniami? Dobre, dobre, mágia, lenže bolo jasne povedané, že mágia lieči zranenia, ale neoživuje. Zlato vrie pri 2 856 °C, čo už je teplota povrchu najchladnejších hviezd. Pochybujem, že ponorenie celého tela do tohto kovu by niekto rozchodil len so zraneniami. A napokon, vyrozprávanie príbehu, ktorý som ja prečítala za dvadsať minút, trvalo celú noc?
88. poviedka
Poviedka z kategórie, o ktorej neviem, čo napísať. Ani dobrá, ani zlá, bez nejakých zrejmých, ľahko vypichnuteľných chýb v stavbe deja. Moju pozornosť neupútalo ani pár zvratov, hoci kvitujem, že tam nejaké boli. Nápad má síce pomerne originálny, ale nenadchol ma – opäť chcem pripomenúť svoj záver, že doposiaľ v literatúre nepoužité nápady sú vždy tie problematické. Akosi sa mi nepozdávalo, že hrdina sa zmietal „v posmrtných kŕčoch“ ani že mu predtým praskla hlava – a to už prečo? Neuverila som ani tomu, že lieky sa dajú nahradiť cukríkmi bez toho, aby si to dotyčný všimol na ich vzhľade a chuti. Ale to boli jediné momenty, ktoré mi udreli do očí ako zjavne chybné. Občas som síce bola zmätená z toho, kde sme a prečo sme, taktiež zo správania hrdinovho strýka. Na druhej strane, záver to trochu pozdvihol a posledné dve vety boli fajn. Slabý priemer.
89. poviedka
Kratučkej poviedke som ešte nedala hodnotenie nad priemerom… až doteraz. Znie to možno zvláštne, ale napísať veľmi krátky dobrý text je náročnejšie ako napísať dlhší dobrý text. Aj táto poviedočka pôsobí trochu iba ako výňatok z väčšieho diela, čím ale nechcem povedať, že by nebola uzavretá a na pochopenie si nutne žiadala pokračovanie. Kvôli nevysvetľovaniu – jednému z dôvodov, prečo to pôsobí ako výňatok z väčšieho diela – sa treba trochu viac sústrediť. Ale dialógy sú dobré a som celkom zvedavá, ako by sa to s postavami vyvíjalo ďalej. Pointa síce nie je nič prevratné – znova nám hovorí o tom, že voči fantastickým bytostiam nemáme mať predsudky, čo som si v podaní rôznych autorov vypočula aj v tejto súťaži už viackrát. Ale je to podané dostatočne dobre na to, aby to nebolo otravné.
90. poviedka
Celý krátky príspevok je jedno veľké WTF. Bolo to vôbec žánrové? Bola to vôbec poviedka? Nevidím nič iné, len nejaké kvázi filozofovanie na tému Boh, láska, ľudstvo a tak podobne. Nepostrehla som zápletku, dej ani posolstvo, hoci tam očividne nejaké malo byť. Kde nie je obsah, tam niet ani čo viac rozoberať. Bod iba za pravopis.
