Blog 09/2021 – Regály popkultúry

Popkultúra sa krúti okolo mnohých tém, štýlov a motívov. Jej zvyčajným výberovým kritériom je, aby tematika bola kúúl a zároveň umožňovala rozvinúť širokú obchodnú paletu so súvisiacimi čačkami. Nečudo, že fantastika je pre popkultúru bohatým zdrojom inšpirácie. Výsledkom často býva uniformita kúúlovosti a stereotypnosť myšlienkového obsahu. Táto vlna sa odráža naspäť do fantastiky, vidno to v rozmachu young adult, komiksových a herných mechanizmov. Môže sa stať obohatením aj úpadkom, záleží na tom, ako sa každé jednotlivé dielo vydarí.

 

86.

Názov: Skupinovka. Pre vesmírnu tematiku mám slabosť, akurát sa mi nezdá, že taký hard sci-fi názov je zaradený do fantasy.

Autora (skôr autorku) by som tipoval na tínedžerský vek. Text je školská young adult fantasy zmixovaná s Enderovou hrou. Mohlo by to byť pokojne označené aj za sci-fi komiksového strihu, ale kašlime na škatuľky. Problém je v tom, že námet je vhodný na román, nie na poviedku. Dej je tak príliš nahustený, obsahuje veľa stále pribúdajúcich postáv, zároveň si žiada poriadne preškrtanie. Navyše, je napísaný tínedžerskou verziou slovenčiny, občas štylisticky dosť vzdialenou od spisovného jazyka. Výsledok je povrchný, predvídateľný (okrem hlavného záporáka, ktorý sa objaví až v poslednej scéne) a neukončený (vlastne sa to celé dá brať ako prvá časť väčšieho celku).

Hodnotenie: slabé

 

87.

Názov: Menovka. Potešilo by ma, keby názov znamenal premennú hviezdu s týmto menom, ale šanca je takmer nulová.

Manželský rozhovor, keď sa manželka ocitla v nepríjemnej pracovnej situácii. Obával som sa sociálnej drámy, no našťastie sa obývačka stala scénou odhalenia konfliktu bytostí z inej dimenzie. V niečom mi to pripomenulo starogrécke tragédie, kde sa násilné činy diali mimo javiska a naň ich iba prichádzali oznamovať poslovia. Aj tu sa vlastne nič nedeje, len sa postavy informujú (a tým aj čitateľa) o skutočnom stave vecí. Fajn, aj keď trochu ozajstnej akcie by neuškodilo. Pre silnejšiu katarziu by sa zišlo, aby si aj hlavná hrdinka zašpinila ruky.

Hodnotenie: priemer

 

88.

Názov: Akciovka. Nešťastné slovesné podstatné meno, samo opustené vonku v zime a nečase. Autor nemá srdce, keď mu nedal žiadnu spoločnosť.

Svet je rozdelený na dva kontinenty, na jednom žijú Dobrí a na druhom Zlí. Deti študujú na ostrove uprostred a pri záverečnej skúške si vyberajú, kam pôjdu. Každý nadobudne dve superschopnosti, takisto dobrú a zlú, jednu si nechá a druhú zavrhne, a tým predurčí, na ktorom kontinente bude žiť. Basta fidli.

Takéto usporiadanie je extrémne schematické, akoby to bol návrh počítačovej hry, lenže tam by strany proti sebe aspoň bojovali. Takto je to ešte horšie. Každé umelé rozdelenie spoločnosti na základe nejakého parametra spôsobuje zníženie jej životaschopnosti. Spoločnosti zlých určite chýbajú dobré superschopnosti a aj dobrí by určite našli uplatnenie pre zlé superschopnosti. Keďže toto rozdelenie je navyše zakotvené v oficiálnych dokumentoch, tak sa ani nedá vyhovárať, že ide o zjednodušenú interpretáciu tínedžerov.

Hrdinka sa obetuje a zvolí si Zlú stranu, aby pred ňou zachránila svoju priateľku. Po tejto voľbe sa snaží zlepšovať podmienky na Zlom kontinente a zisťuje, že nie všetko je čierno-biele, aj keď stále je to tmavosivé/svetlosivé. No i tak to je kontrast oproti schematickej prvej polovici a úroveň textu sa zlepšila. Záver dokonca naznačí, že aj hrdinka môže podľahnúť zlým pohnútkam.

Hodnotenie: priemer

 

89.

Názov: Akciovka. Paradoxné slovné spojenie. Paradoxy bývajú lákavé, pretože šteklia myseľ, tomuto sa paradoxne podarilo vyzerať nudne ako nápis na reklamnom letáku. Taký Michael Ende zvolil pre svoju knihu významovo podobný, no oveľa atraktívnejší názov.

Bežná herná misia MMORPG s epilógom. Ak nepoznáte túto skratku, nehľadajte, nestojí to za to. Text sa skladá z troch zložiek:

1. Podrobný opis vzhľadu, odevu a výbavy postáv. Keď píšem podrobný, tak to naozaj tak myslím, len opis piatich hrdinov zabral viac ako desatinu textu. Nasledujú opisy protivníkov a tých je násobne viac.
2. Podrobný opis boja. Dôkladne je zdokumentované, ktorá postava čo urobila, kedy a ako použila ktorú zbraň, aké zranenia spôsobila protivníkom, aké útočné, obranné či hojace kúzla boli využité.
3. Zvyšok textu vypĺňajú pubertálne kecy a nasilu vtipné hlášky. Niekedy mám dojem, že počítačové hry kazia ľudí. Nie tým, že by ich učili zabíjať, ale tým, že im dovoľujú myslieť, rozprávať a konať hlúpo bez citeľných následkov.

Epilóg je patetickým zavŕšením v Matrix štýle, ktoré nefunguje práve preto, že všetci hráči žijú v realite, a nie v Matrixe.

Hodnotenie: slabé

 

90.

Názov: Menovka. S pridaním jedného „r“ by to bolo krstné meno mojej obľúbenej speváčky. Takto je to len čudne upravené a nič nehovoriace meno.

Žánrovo je text na pomedzí sci-fi a fantasy. Čarodejnica v dvadsiatom štvrtom storočí chce dostať svojho priateľa z moci jeho zamestnávateľa, tak cestuje do minulosti, aby získala upíra, ktorý jediný má silu premôcť ho. Už toto vyzerá pestro ako perie papagája, navyše sa text zameriava na zmyslové a zmyselné stránky (začína podrobným opisom zvodných šiat, ktoré si hrdinka kúpila, aby upíra očarila). Logikou a zmyslom toho celého sa netreba trápiť, podstatný je emočný zážitok ako pri jazde na horskej dráhe.

Lenže pravidlá sú pre čitateľa dôležité. Vďaka nim sa dokáže v zobrazenom svete orientovať, pochopiť, kedy postavám niečo hrozí a kedy sa im darí dobre bez toho, aby to text výslovne povedal. Svet, v ktorom sa môže stať hocičo, sa stáva nudným a bez napätia práve preto, že čitateľ netuší, čo sa môže stať a čo nemôže. Lebo to, čo je nemožné, je pre rozprávanie a pochopenie príbehu prinajmenšom rovnako dôležité ako to možné. Hranice a medze držia prúd príbehu pokope a bránia, aby sa bezcieľne rozlial.

Na tento text by sa dalo pozerať aj ako na komiksovú tímovku v štýle Avengers, kde všetky peripetie slúžia na to, aby sa na konci vytvoril tím, ktorý nabudúce podnikne nové dobrodružstvá.

Hodnotenie: priemer

 

91.

Názov: Časovka. Miernym vulgarizmom prifarbený časový interval, znie to, akoby si autor nevedel spomenúť na názov románu Čingiza Ajtmatova. Čo už.

Výprava siedmich bojovníkov za nejasnou hrozbou. Postavy sú namiešané z charakterov bežnej RPG hry, ako z hry vyzerajú aj ich kúzla. Už na druhej strane ich zostane len päť, tým sa ušetrí miesto na opisy tých dvoch mŕtvych. Po medzihre s divými yetiami sa dostanú k finálnemu bosovi s mocným artefaktom. Koniec je neuzavretý, takže to vyzerá ako epizóda zo série alebo level z hernej kampane. Text sa zdá byť napísaný na prvý pokus, časté sú prehodené písmená v slovách aj ďalšie gramatické chyby. Takýto námet sa dá ťažko vylepšiť pridávaním detailov do výstavby sveta, oveľa dôležitejšie je budovanie charakterov a vzťahov medzi nimi. Predsa len, herné a literárne postavy sú dve úplne odlišné veci.

Hodnotenie: podpriemer

 

92.

Názov: Abstraktka. Vlastnosť, ktorá sa považuje za kladnú, pokiaľ ju máte sami, ale za zápornú, ak ňou oplývajú iní.

Hrdinka má superschopnosť, v jej prítomnosti sa ľudia nedokážu pretvarovať. Fakt pekný nápad. Po rozpracovaní dôsledkov, ktoré má táto schopnosť na jej život, sa ukáže, že nie je jediná na svete, že existujú ďalší ľudia, ktorí podobne ako ona prebúdzajú v iných rôzne vlastnosti. Tí ju unesú, aby rovnako ako oni pracovala pre Organizáciu. Až do tohto bodu sa mi to dosť páčilo a čakal som, kam sa to vyvinie.

Žiaľ, práve vtedy sa to zlomilo. Z organizácie toho nie je ukázaného veľa a to, čo ukázané je, veľký zmysel nedáva. Dej stráca dych a tempo, udeje sa ešte jedna akcia s ďalším „obdareným“ a potom to celé tak nejako vyšumí vo filozofujúcom dialógu. Škoda, malo to na viac.

Hodnotenie: priemer

 

93.

Názov: Skupinovka. Ponáška na Steinbeckov román sa nezdá byť zlou voľbou.

Text má dve časti na dvoch úrovniach. Prvá je rozsiahlou diskusiou medzi trójskymi vojakmi a občanmi mesta zbedačenými dlhou vojnou, pričom je koncipovaná ako satira na súčasnú (anti)vakcinačnú kampaň. Občania jednoducho neveria, že nejakí Gréci pred bránami existujú. Možno tam boli pred desiatimi rokmi, ale už dávno odišli. Koniec sa dá predpokladať, akurát úloha dreveného koňa je oveľa neistejšia ako v Homérovej verzii.

V druhej časti sa hra posúva o úroveň vyššie, medzi olympských bohov, vlastne počítačových hráčov, ktorí si merajú svoje sily v strategických simuláciách. Opäť rozsiahly pokec s kopou podružných informácií, podstatné je, že zmenou perspektívy stráca celá prvá časť dôležitosť, lebo sú to len prejavy hernej mechaniky. Ale to bol zrejme autorský zámer.

Hodnotenie: priemer

 

94.

Názov: Zvieratkovka. Spolu s číslovkou je to vlastne skupinovka. A čísla dokážu pritiahnuť pozornosť, preto tak hlceme články typu „Päť spôsobov, ako vyhrať Martinus Cenu Fantázie“.

Steampunk na snehových pláňach ruskej tajgy dokáže zaujať. Mladá medicínska čarodejníčka Lena sprevádza karavánu dopravujúcu vydolované magické kamene. Uprostred pustatiny nájdu nehybného chlapca a Lena sa mu snaží zachrániť život presunom do pevnosti jej známeho mága. Tým sa roztočí vír politických a magických intríg, siahajúci až na cársky dvor.

Začiatok bol zaujímavý, hoci trochu rozťahaný. No keď aj v polovici textu stále pribúdali nové postavy, ďalšie línie, súvislosti a zápletky, začal som mať obavy. A potom sa dej presunul zo severu do cárskeho paláca, to som už vedel, že je zle. Sumarizujúci záver už len zavŕšil katastrofu. Tento text sa snaží do povoleného rozsahu napchať objem novely, možno románu. Autor má vymyslený komplikovaný príbeh vo veľkom svete, na poviedku by ho potreboval výrazne osekať a sústrediť sa na to, čo je pre ten vybraný kúsok príbehu podstatné.

Hodnotenie: priemer so zrážkou

 

95.

Názov: Akciovka, hoci paradoxne pomenováva prerušenie akcie. No fyzikálne je to ekvivalentný dej a vďaka prívlastku získava aj trochu napätia.

Western má s fantastikou veľa spoločného, zvlášť so sci-fi, ako tvrdil A. C. Clarke v Mesačnom prachu. Aj tento text má k sci-fi blízko, hlavný hrdina z alternatívneho vesmíru (aj náš vesmír je z hľadiska ľubovoľného alternatívneho vesmíru alternatívnym vesmírom) putuje na bicykli po svete podobnom divokému západu a sláva ho všade predchádza. Dej rozpráva náš hrdina osobne chladnokrvným tónom požičaným od Limonádového Joea. Fantastické prvky predstavujú druhy zvierat dodané doktorom Moreauom a hlavnú príšeru zrejme priviedla k životu detská predstavivosť (usudzujúc podľa cieľa jej úniku). Text je vlastne jednou epizódou z hrdinových príhod. Občasné logické prešľapy a gramatické chyby sa do nedbalo drsného štýlu celkom hodia.

Hodnotenie: mierny nadpriemer