Blog 04/2021 – Bytosti z iných svetov

Na vyvolanie hrôzy netreba, aby sme vypadli z nášho sveta a ocitli sa v nejakom cudzom. Často je oveľa horšie, keď do nášho bezpečného a pohodlného miestečka preniknú stvory či netvory, ktoré sme považovali len za povery, či vôbec netušili o ich existencii.

 

31.

Názov: Priestorovka, prvoplánové označenie miesta deja. Žiadalo by sa pridať viac atmosférickosti do slabého oparu vlhkej hliny.

Ako som čítal, čoraz viac mi príbeh pripomínal Les mytág od Holdstocka. Ak autor nepozná žiadnu časť tohto cyklu, tak ide o osobitý prípad konvergencie. Na jednej strane je to dobre (ambiciózny námet poteší viac ako nejaká triviálnosť), na druhej zle (je takmer nemožné vyjsť z porovnania s Lesom mytág ako víťaz).

Text vyzerá ako prvá verzia príbehu, na ktorom ešte zostáva veľa roboty. Aj na výstavbe sveta, na dialógoch i zápletke, no najmä na charakteroch hrdinov – dvoch archeológov, ktorí sa stretnú s fenoménom Lesa. Ich správanie a uvažovanie nie je metodické ani vedecké, príliš rýchlo akceptujú príliš fantastickú hypotézu. Holdstock to vyriešil nálezom denníka s poznámkami predošlého prieskumníka, čím zarámcoval svoj svet. Svet tohto textu je otvorený a stráca sa v hmle neurčitosti a taký je aj (ne)koniec príbehu.

P. S.: Viem, že je to rozšírený zlozvyk, ale sloveso „chápať“ sa viaže s akuzatívom, zatiaľ čo „rozumieť“ s datívom. Chápete to? (Nie „chápete tomu“.)

Hodnotenie: priemer s malým plusom za výber témy

 

32.

Názov: Priamorečovka. Čudná formulácia, chýba tam otáznik alebo je veta nedopovedaná. Môže to byť spôsob, ako zaujať, alebo len z núdze cnosť, keď autor nevedel prísť na lepší názov.

Veľká časť textu je rozprávaná v druhej osobe, prihovára sa dieťaťu, ktoré je objektom strašenia. V podstate ide o prejav hypnotizéra, ktorým mieni odzbrojiť a paralyzovať svoju obeť. Dôležité je, aby bol sugestívny, plynulo a logicky gradoval a najmä sa vyhol akýmkoľvek rušivým elementom, ktoré by hypnotizovaného mohli (spolu s čitateľom) vytrhnúť z omámenia a umožniť mu pretrhnúť putá mentálnej nadvlády.

Sugestívnosť textu nechýba, s tou logikou je to horšie. V deji sa vyskytujú dve strašiace postavy, baba a striga, občas sa navzájom mýlia. Nie je vysvetlené, čo sú zač (najmä tá „baba“) a aké sú pravidlá, podľa ktorých fungujú. A aj zásluhou spôsobu rozprávania je chlapec čisto objektom, bezmocnou bábkou bez myslenia a iniciatívy.

Hodnotenie: priemer

 

33.

Názov: Menovka. Veľa nepovie, veľa nepokazí. Veľmi malá šanca na biblický odkaz či hocijaký iný odkaz.

Klasická schéma zrady a pomsty postavená na rozklade osobnosti hlavnej hrdinky. Ten rozklad si zaberá celý text pre seba, povodí čitateľa po všetkých pochmúrnych zákutiach odvrhnutej ženskej duše i tela. K tomu malý prvok fantastiky, ktorý sa dá vysvetliť aj ako halucinácia alebo schizofrénia. Očividne je to autorské rozhodnutie, rovnako ako záver otvorený pre interpretácie. Osobne by som privítal jednoznačnejšie rozvitie tohto prvku, mohol dať príbehu väčšiu myšlienkovú hĺbku. Ale či hrdinka zistí, že ju ovládla psychická choroba alebo technologicky vyspelá/nadprirodzená feministická organizácia, vlastne je to pre ňu v oboch prípadoch nešťastný a zlovestný koniec.

Hodnotenie: mierne nad priemer

 

34.

Názov: Priamorečovka (alebo Akciovka). Snaží sa znieť naliehavo (preto verzálky), ale jedno všeobecné slovo je málo na zapamätanie.

Text je takou staromilskou ponáškou na literatúru devätnásteho storočia, až občasné pripomienky, že sa musí odohrávať minimálne na konci dvadsiateho storočia, pôsobia rušivo. Pripomenula mi Lovecrafta alebo Le Horla od Maupassanta. Lenže drobností, ktoré nahlodávajú súdržnosť príbehu, postupne pribúda a sú korunované pointou. Jej symbolizmus by si žiadal odlišnú štylizáciu celého textu.

Hodnotenie: slabší priemer

 

35.

Názov: Zmyslovka. Povzbudzujúco horký názov. V spojení s vedomím, že ide o horor, pôsobí znepokojujúco. Dobrá voľba.

Mrazivý príbeh pouličného predavača kávy, jeho osobnej snahy a zanietenia v konfrontácii s vydieraním a so šikanou. Scény konfliktu sú realistické a uhrančivé, budia spravodlivý hnev (ani pár gramatických chýb nedokáže pokaziť dojem). Akurát protivníci hrdinu sú až extrémne jednofarebne záporní, bez akéhokoľvek náznaku poľudštenia. Niektoré informácie by sa hodilo vynechať, nesúvisia s príbehom, len dokazujú, že záporáci sú naozaj nenapraviteľne zlí.

Druhá, nadprirodzená línia je trochu slabšia, do príbehu je zapojená náhodne, no celkový dojem nezráža.

Hodnotenie: nadpriemer

 

36.

Názov: Objektovka. Synekdocha je vhodný nástroj pre tvorbu názvov. Ak zameníte celok za jeho časť, pôsobí to tajomnejšie a povzbudzuje predstavivosť čitateľa.

Na to, ako je poviedka krátka, obsahuje príliš veľa motívov. A postáv. A zápletiek. A text sa ponáhľa od jednej k druhej, na chvíľu sa s každou pohrá a hneď ho odloží. Dve hlavné postavy, pri jednej sa ani nedozvieme jej meno. Materiálu minimálne na novelu, pre poviedku by sa zišlo vybrať ucelený kus, ktorý bude dávať zmysel sám osebe.

Pritom na úrovni slov a viet je to napísané pútavo, až uhrančivo. Autor dokáže navodiť atmosféru, vystihnúť detail. No na kompozičnej úrovni to hapruje. Výsledok je klbko motívov, z ktorého do všetkých strán trčia nenadviazané nitky. Ako krádež knihy spôsobila znovuobjavenie morských monštier? Prečítal z nej chlapec nejaké zaklínadlo či stačilo, že ju otvoril? Kam sa potom podela? Čo má spoločné slovenská dedina, v ktorej je „zlo“, s chorvátskym letoviskom? Akú úlohu hrá v príbehu perverzný hotelier a jeho kamery? A na čo bol ten záverečný zvrat, ktorý na poslednej strane priniesol ďalší druh príšer?

Hodnotenie: nadpriemer so zrážkou

 

37.

Názov: Menovka. Jednak je v tom dievčenské meno, no zároveň je to aj názov hudobnej skladby. Takže týmto k hudobnému dielu pribudol aj rovnako nadpísaný literárny útvar.

Duch, ktorý môže vojsť do nášho sveta, ak dostane svoje svadobné topánky a zaznie skladba z názvu. Textu sa aj napriek predvídateľnej zápletke a slabšej štylistike darí budovať tiesnivý pocit. Duch nahlodáva hrdinke život, ale ona sa usiluje všetko zvládnuť vlastnými silami, akoby nemala dôveru vo svojich blízkych, že ju podržia a budú stáť na jej strane. Pritom to nedáva zmysel, jej manžel vie lepšie než ona sama, čo je v hre. Žiaľ, z muža i dieťaťa sa v druhej polovici textu stanú len rekvizity.

Hodnotenie: slabší priemer