Blog 03/2021 – Blúdenie v iných svetoch

Aj horory dokážu čitateľovi predostrieť neznáme svety, v ktorých sa dejú veci neuskutočniteľné v našej realite. Buď sú tieto svety domovom hrdinov, alebo sú do nich hrdinovia prenesení (spolu s čitateľom). Verte, že dostanete mnoho dôvodov, prečo sa báť.

 

21.

Názov: Osobovka profesijného charakteru. Teda, ako zamestnanie sa vyskytuje v diktatúrach, u nás je to záľuba v ostrom rozpore s trestným zákonníkom.

Začína sa to snahou o vyvolanie tiesne tým, že čitateľ netuší, o čo ide. Trochu samoúčelné, lebo hlavná téma je o inom – každý človek sa narodí s predpoveďou svojho osudu, úradne evidovanou a verejne známou. Nie nezaujímavý nápad, vravím si, keď si ho spojíme s názvom, dáva šance na rozlet všakovakými smermi. Od biologickej štúdie, ako také proroctvo vzniká, cez jeho sociálne dôsledky až po filozofický konflikt predurčenia a slobodnej vôle. Ba takýto jav sa dotýka samej podstaty vesmíru, základných fyzikálnych teórií.

Všetky postavy príbehu berú predpovede ako fakt, spĺňajú teda pravidlo „tri sigma“? Overili to vedci, existujú na túto tému vedecké práce? Nič také sa, samozrejme, nedozvieme, toto je horor, a nie sci-fi. A základom hororu je iracionalita. Lenže tu sa skôr kopia nedôslednosti a logické diery. V akom štátnom zriadení sa to vlastne odohráva? Najprv sa tam vyskytujú „uniformované osoby“, ktoré zjavne „riešia“ deti so zlou predpoveďou. Potom sa zjaví dav hotový lynčovať, ktorý zase žiadne „uniformované osoby“ neriešia. A fakt by ma zaujímalo, čo mal vo svojej predpovedi napísané každý jeden z toho davu.

Dej sa však sústreďuje na nechutnosť splaterových detailov a ide podľa štandardnej línie dávno načrtnutej Oidipom s mottom: „Veštbu neoserieš!“ Vo mne zostal pocit premárnenej príležitosti.

Hodnotenie: priemer

 

22.

Názov: Menovka. Mondénne ženské meno, ktoré čitateľovi prakticky nič nepovie, je dosť zlá voľba.

Čistá young adult fantázia. Študentka sa nechá novou „dokonalou“ spolužiačkou voviesť do sveta „šedej sféry“. Iniciačný obrad vyzerá ako opulentná párty v honosnom kaštieli, ples démonov meniaci sa na nočnú moru. Čitateľ má na výber, či bude vizuálne zamerané scény pokladať za skutočnosť, halucinácie spôsobené drogami alebo alegorický obraz dievčenského dospievania. Gramatická a štylistická kvalita textu postupne klesá, akoby už nezvýšil čas na opravy.

Záver poprie celý predošlý zápas hlavnej postavy a prezradí, že celý text je vlastne pilotnou časťou niečoho väčšieho. Klasický fail.

V aute mi Eagles práve hrali Hotel California a mne došlo, že námet piesne sa dosť ponáša na túto poviedku. No tá pieseň má všetko, čo tomuto textu chýba.

Hodnotenie: slabé

 

23.

Názov: Priamorečovka, odkazujúca na významného spisovateľa. Možno z toho cítiť trochu snobstva autora, ktorý nedáva útechu ani tým, čo majú jeho knihy radi.

Zápletka postavená na priznanej výpožičke charakterov z románu spomínaného spisovateľa. Čo iné sa dá robiť pri tvorivom bloku ako písať o tvorivom bloku? Navyše, použiť rekurziu – poviedka, ktorú píše postava autora, je zároveň poviedkou, ktorú čítame. A poslednou prísadou je tajomná a provokatívna múza. Celkom lákavý koktail.

No všetko má i svoj rub. Rekurzia znamená, že pod obalom nájdeme znova ten istý obal, a tak stále dookola, takže na jadro nedôjde. Hovorí sa o láske, ale predvádza sa vášeň, manipulácia a závislosť. Postavy sú zavreté v kulisách, ba samy sú tiež len kašírovanými rekvizitami s prázdnotou vo vnútri.

P. S.: Text podstatu múzy neprezrádza, mohla by byť duch, démon i mimozemšťan. Moja osobná hypotéza je, že múza je mém, mentálny vírus, šíriaci sa pomocou sebadeštruktívnych umelcov.

Hodnotenie: mierny nadpriemer

 

24.

Názov: Časovka. Jednoduchý časový údaj, ktorý má asi určovať limit, dokedy treba niečo stihnúť, alebo koľko bude dej trvať. V poslednom desaťročí sa z toho stáva také akčné klišé.

Tento text ukazuje jedno riziko miešania žánrov – nie je to ani dobré sci-fi ani dobrý horor. Niežeby to bola katastrofa, skôr je výsledok akýsi nedbalý, nemastný-neslaný.

Hlavný hrdina prežíva smrtiacu mimozemskú inváziu zameranú na ľudí, ktorí používajú elektronické zariadenia. Hádam to má byť moralizátorsky zdvihnutý prst pred prílišnou závislosťou od informačných technológií. Paradoxne, na spôsob záchrany prišiel hrdina práve vďaka nim.

Horor spočíva v tom, že po mimozemskej smrtiacej vlne nachádza mŕtvych susedov, dokonca aj tých, ktorí sa tiež dovtípili, ako sa dá prežiť, no zabili ich bizarné náhody. Pri takto nastavených parametroch preto depresívny záver nevyznieva príliš uveriteľne.

Hodnotenie: slabší priemer

 

25.

Názov: Priamorečovka. Znie to ako titul motivačnej brožúry alebo reklama, čo sa vám snaží predať dobrý pocit za pár centov. Leda že by to vo fantastike nebolo myslené metaforicky.

V tomto texte je dej len prostriedkom, ako poskladať kopu duchaplných bonmotov, slovných hračiek a referencií na dejiny, filozofiu, kultúru a čokoľvek iné do prúdu rozprávania. Je to trpko-bláznivé a hľadať v tom zmysel, logiku, dramatický oblúk či uveriteľné motivácie je márnosť. Zato surrealizmu a absurdity sa dá nájsť dostatok. Záverečné odhalenie zaraďuje text do seriálu poviedok objavujúcich sa v inej slovenskej súťaži poviedok žánrov fantastiky. Hoci takto samostatne stojaci stráca značnú časť svojho potenciálneho účinku.

Hodnotenie: priemer

 

26.

Názov: Abstraktka. Vágna depresívna formulácia. Možno existujú nejaké čitateľské cieľové skupiny, ktoré ju budú považovať za zaujímavú, no ja do žiadnej z nich nepatrím.

Partnerská duchárčina kráčajúca v šľapajach Chalupkovej Žltej ľalie. Hoci je dosť utáraná, vcelku nápadito rozvíja interakciu medzi človekom a duchom (hoci v tejto oblasti som neznalý laik). Čo textu (aj oproti tej Žltej ľalii) chýba, je konzistentný rámec, v ktorom sa príbeh odohráva. Chalupka má v tomto jasno, Evin nápadník je diabol využívajúci prepiatu prísahu Evy a Adama na to, aby Evu priviedol do záhuby, zombia Adam dokáže Evu iba stiahnuť so sebou do hrobu. Tento text sa spolieha na hmlistú predstavu ducha zostávajúceho v tomto svete a odmietajúceho „odísť za svetlom“. Vyvoláva to veľa otázok typu: Môže jeden duch ovládať iného ducha? Môže človek uväzniť alebo pripútať ducha k nejakému miestu? Keď duch môže poslať SMS z mobilu, ako to, že na adresátovom mobile tá SMS nezostane v histórii? Neznamená to, že duch SMS neposiela po sieti, ale ju priamo zobrazuje na displeji adresáta?

Predpokladám, že v autorovej hlave to nejakú logiku má alebo sa jednoducho nad takýmito detailmi nezamýšľal. Čitateľa to však môže zneistiť, celý text a pointa zvlášť tým strácajú na sile a účinnosti.

Hodnotenie: slabší priemer

 

27.

Názov: Zvieratkovka. Nevyráža dych, ale predsa len ide o zvláštne slovné spojenie, ktoré môže v čitateľovi zanechať pamäťovú stopu.

Atmosférické, poetické rozprávanie spájajúce črepiny rozbitého sveta do surreálnej mozaiky. Hoci mnohým detailom chýba vysvetlenie, tie kúsočky hovoria samy za seba. Pripomínajú obrazy minulých čias, vyblednuté pastelové farby, pach hrdzavejúceho železa aj ozvenu hlasnej hudby z ampliónov. Duše ľudí, ktoré rozdelila vojna, sa stretnú opäť na vrakovisku zábavy. Tá sentimentálna clivota si ma podmanila.

P. S.: Názov je Menovka, možno vypožičaná od Maupassanta.

Hodnotenie: silný nadpriemer

 

28.

Názov: Objektovka. Obľúbený predmet, ktorému autori zvyčajne pridajú abstraktný prívlastok, aby dosiahli správny koktail. Aj taký Stephen King sa vydal touto cestou. Škoda, v tomto nadpise žiadny prívlastok nie je.

Dobrodružné putovanie štyroch stroskotancov džungľou neznámeho ostrova, ktorému vládne príšerná bohyňa. Štylistika nie je nijako oslnivá, ani charaktery nedosahujú prílišnú psychologickú a motivačnú hĺbku. Je to taká strašidelná táboráková historka, od ktorej sa nedá veľa očakávať.

Hodnotenie: mierny podpriemer

 

29.

Názov: Priestorovka. Ubytovacie zariadenia sú často miestom hororových príbehov, zrejme pre rozpor medzi ich odcudzenosťou a snahou o ilúziu domova. O tomto sa dozvedáme iba jeho názov a ten takmer nič nenapovie.

Do vysokohorskej dediny prichádza vyšetrovateľ riešiť smrť rodiny, na ktorú vzápätí nadviažu ďalšie úmrtia. Existuje šanca, že celý text je experimentom s formálnou stránkou textu, obsah je tomuto experimentu podriadený, a preto na jeho pochopiteľnosti nezáleží. Druhá možnosť je, že je to záznam nočnej mory nadiktovanej do dokumentu hneď ráno po prebudení. Som na vážkach, ku ktorej z týchto alternatív sa prikloniť. V niektorých svetlejších okamihoch mi to pripomenulo absurditu Slimáčika na úbočí bratov Strugackých, ale hneď sa zase ponorilo hlboko pod hladinu zrozumiteľnosti. Myslím, že záverečnú pointu som pochopil (jedna z postáv ju na konci nahlas vyslovila), ale všetko, čo sa udialo predtým, dokážem interpretovať len ako halucinácie.

Hodnotenie: slabé (s veľkým nenaplneným potenciálom)

 

30.

Názov: Históriovka. Odkaz na starogrécke báje. Ukáže sa, či odkazuje reálne alebo len obrazne.

Cintorín ako zhromažďovací tábor pre tých, čo nesplnili „imigračné“ podmienky pre definitívne miesta odpočinku mŕtvych duší. Hrdina je presne takýto prípad, a keďže je ateista vzdelaný v starovekej archeológii, vidí okolo seba scénu a postavy ako z filmov Raya Harryhausena. Iné mŕtve duše to vidia inak, každá podľa svojej viery. To je zaujímavý nápad (hoci nie originálny), ale prináša množstvo praktických dilem. Ak sa hrdinovi javí pes ako trojhlavý Kerberos a jeho majiteľ ho hladí po hlavách, ako to vidí ten majiteľ? Pohladí obyčajnému psovi hlavu trikrát alebo dvakrát prejde rukou pomimo? Byť v takej situácii, urobil by som sériu experimentov, aby som zistil, ako to funguje, a predpokladám, že by to spôsobilo rad zaujímavých paradoxov.

Tejto jav je využitý najmä ako zdroj humorných interakcií so starogréckym panteónom bohov, tvorov i príšer. Kentauri (takisto duše mŕtvych) pracujú ako policajti cintorínovej samosprávy, lenže pravidlá, na ktorých dodržiavanie dohliadajú, vyzerajú byť ustanovené „z brucha“. Celá logika tohto záhrobného sveta pláva na vode, čitateľ nemá predstavu, čo je v ňom možné a čo nie, či hrdina niečo riskuje alebo sa len baví. Takže výsledkom je pocit, ako keď v krčme vezmú domáci medzi seba cudzinca a on nie je schopný rozoznať, či vzájomne vtipkujú alebo sa chystajú do bitky. Pointa s odmietnutím poznania pravdy tento pocit ešte posilňuje.

Hodnotenie: priemer