Prichádzajú | Spoločný príbeh
Prichádzajú | Tímová poviedka
Vašu tvorivosť sme si overili na vlastnej koži! Prinášame vám príbeh, ktorý ste napísali vy, fanúšikovia Martinus Ceny Fantázie, spolu na našom facebooku. My sme začali… a vy ste dokončili. 🙂
Mraky sa dnes k sebe tisnú ako splašené ovce. Povzdychnem si a…
… nohy ponorím do lavóra s horúcou vodou.
Zaškľabím sa: „Ešteže to nie sú moje nohy…“ Vstanem a podídem k oknu pozorovať tie mraky.
Spotenou dlaňou poklepem pažbu pištole a potiahnem nosom v márnej snahe nasať posledné zvyšky kokaínu zachyteného na fúzoch. Sledujúc plávajúce mraky som pochopil, že dnes je ten deň, prichádzajú.
Môj výhľad na mraky je prerušený stále sa zväčšujúcimi čiernymi bodkami. Vrtuľníky s novými zásobami sú na ceste.
Vtom jeden z nich vybuchne.
Prizriem sa bližšie a zdúpniem. To nie sú vrtuľníky! Flotila Aštara Šerana po desaťročiach nečinnosti zostupuje z orbity.
Chvatne si zaväzujem šnúrku, prsty sa mi trasú a hlava treští ako balón napumpovaný héliom.
V tú chvíľu, ako prilieta Aštar, reptiliáni z celého sveta nasadajú do svojich lodí a s vetou „Teraz nám nepomôže ani Pán času“ odlietajú rýchlo preč. 80 % politikov sveta je nezvestných, náhoda? Nemyslím si!
Nechcelo sa mi, priznám sa. Chcel som si nájsť výhovorku, no teraz viem, že je to nutné. Musím zájsť za Michalom. Náhlivo, no so štipkou ľútosti vylievam lavór a beriem do rúk kľúče…
… a sedlo. Zabuchnem dvere. Pred domom, priviazaný o bráničku, ma čaká môj dopravný prostriedok – pštros. Osedlám a odviažem ho, vysadnem mu na chrbát a prinútim ho k pohybu. Pštros sa rozbehne po uliciach mesta k Michalovmu domu. Michal je…
… už pripravený a s heroickým odhodlaním mi podáva zbraň, ktorú vyrobil presne pre túto príležitosť. Z očí mu srší šialenstvo a na tvári má pomstychtivý úsmev.
Dnes to konečne dokončí. Neustúpi ani o krok, ani ak by to znamenalo jeho smrť.
„Vitaj! Ešte potrebuje doladiť, ale môžeš si ju vyskúšať. Úžasne sedí v ruke, čo? Musí. Má riadny spätný úder.“ Plný očakávania a s iskrou v očiach ukazuje na panáka nie menej ako stovku metrov ďaleko.
Tak čo, ideme spolu tvoriť ďalšie príbehy? 🙂
