Vanda Rozenbergová

spisovateľka, žije v Prievidzi a v Piešťanoch. Jej detstvo poznačili verneovky a dodnes cituje pasáže z Cesty okolo sveta za osemdesiat dní, aj z Dvadsaťtisíc míľ pod morom, ale príbuzných to nezaujíma.

Po ukončení gymnázia absolvovala FFUK v Bratislave. Najdlhšie, do roku 2019 bola zamestnaná ako bibliografka v Hornonitrianskej knižnici v Prievidzi. Predtým robila mnoho povolaní, od učiteľky gymnázia cez pracovníčku v stávkovej kancelárii. Je ambasádorkou organizácie Deti Dunaja (Les Enfants Du Danube), na pomoc deťom zo sociálne znevýhodneného prostredia.

Je trojnásobnou finalistkou súťaže Poviedka (2001, 2005, 2006). Autorsky prispieva do rozhlasu. V roku 2011 jej vyšla zbierka poviedok Vedľajšie účinky chovu drobných hlodavcov, v roku 2012 román Moje more a o tri roky neskôr opäť zbierka próz Slobodu bažantom. Maľuje nepriehľadné obrazy na sklo a na zrkadlá. Mala tri samostatné výstavy, jej obrazy sú na obálkach ostatných piatich kníh. V roku 2017 jej vyšiel román s názvom Muž z jamy a deti z lásky. V roku 2018 kniha Tri smrtky sa plavia. Je spoluautorkou troch knižných verzií večerníčka Websterovci (2017, 2019, 2020). V roku 2016 získala Cenu Bibliotéky. Jej knihy boli vo finálovej desiatke Anasoft litera 2016, 2018, 2019, 2022.

Troma poviedkami prispela do zbierky Slovensko Komické, detektívkou aj do Slovensko Krimi,

Na jeseň 2020 vyšiel román Spoločný nočný mier.

V roku 2021 novela Zjedol som Lautreca.

V roku 2008 si zobrala k moru český preklad GOT Pieseň ľadu a ohňa, ako oddychové čítanie a vôbec si neoddýchla. Chybu opakovala. Zaujíma ju celý svet, výtvarné umenie, história – paleoantropológia, vesmír a príbehy vystavané na nebeských líniách a je presvedčená o možnosti cestovania v čase aj o astrálnom cestovaní – o ňom, napokon, aj píše. S manželom v noci chodieva na miesta bez svetelného smogu, s vierou, že uvidia mimozemšťanov. Deti potvrdia.

Má dvoch synov, Alexeja a Maxima.