Blog 02/2021 – Z nášho sveta

Hororový žáner má v Martinus Cene Fantázie výnimku: nemusí obsahovať prvky fantastiky. Takže svet, v ktorom sa odohráva, je nerozlíšiteľný od našej reality. Pre niektorých ľudí, vrátane mňa, sú takéto príbehy nepríjemnejšie a ťaživejšie než tie s fantastickými úkazmi. Tento žáner zvyčajne nahrádza neprirodzené javy ľudskou patológiou – fyzickými, psychickými či sociálnymi poruchami jednotlivcov alebo skupín. Je to oproti fantastike obmedzenejšia škála možností, ale to neznamená, že by nešlo s týmito limitmi napísať dobrý príbeh.

 

11.

Názov: Objektovka, na to, že to má byť horor, fádna ako titulok v reklamnom plátku.

Dobrý horor sa čiastočne podobá na detektívku – postupne pred čitateľom odkrýva motivácie i identity postáv, aby tým jeho iracionálny strach transformoval na hrôzu z poznania pravdy. O to sa pokúsila aj táto poviedka a občas sa jej to aj trochu podarilo. Najsilnejšími pasážami boli spomienky starca na dávne komunistické poriadky. Dej odohrávajúci sa v súčasnosti je na tom podstatne horšie. Postavy sa správajú mimo svojich charakteristík (hlavný hrdina je bývalý majiteľ realitky, ale v jeho konaní a myslení nie je po podnikateľskej dynamike ani stopy) a autor ich vodí ako bábky na motúzoch. K tomu prešľapy typu rozprávanie v prvej osobe, ktorá na konci zomrie, alebo rozvláčny dej prosiaci o škrty. Prvotný nápad nebol zlý, ale tento typ príbehu si žiada dôkladnú psychologizáciu postáv a sústredené vybrúsenie konfliktu na ostrie noža.

Hodnotenie: slabší priemer

 

12.

Názov: Objektovka, jednoslovná, dá sa povedať, že prvoplánová. Môže vzbudiť záujem, ale aj tak je dosť fádna. Prepracovanejší názov by prilákal väčšiu pozornosť.

Pútavé rozprávanie životného skrachovanca v hraničnej situácii. Samotné plahočenie sa za záchranou je prekladané sebaironickou rekapituláciou vlastného života, historickými exkurzmi i politicko-kultúrnymi komentármi. Hoci občas sa v týchto úvahách objavia slabšie miesta (rýchla premena z knihomoľa na gamblera), nie je ich príliš na to, aby text začal byť otravný alebo znechucujúci.

P. S.: Genitív plurálu naozaj nie je „hován“.

Hodnotenie: mierny nadpriemer

 

13.

Názov: Akciovka, práve to nešťastné slovesné podstatné meno. Ťažko predstaviteľné a ťažko zapamätateľné. To, že je dvojzmyselné, pomáha len trochu a až po prečítaní.

Niektorí autori sa nazdávajú, že horor je opis, ako postava robí zlé, odporné, zvrátené veci. Lenže aj hororová poviedka je predovšetkým príbeh a ten by mal mať nejakú zápletku a dramatický oblúk. Tento text je skôr výňatkom z terapeutického denníka pacienta detenčného psychiatrického ústavu na tému: „Ako sa začala prejavovať moja porucha“. Tým skôr, že ako stereotypnú výhovorku pôvodu psychiatrickej diagnózy podsúva nefunkčné rodinné prostredie.

P. S.: Netuším, ako vyčistiť skartovačku po tom, čo do nej boli nahádzané kusy krvavého mäsa. Bežný servisák by v takej situácii zo seba vypustil hromadu nepublikovateľných slovných spojení. Takže predpokladám, že problematické správanie postavy bolo onedlho odhalené.

Hodnotenie: slabší priemer

 

14.

Názov: Objektovka. Latinský názov s umeleckým, ale i alchymistickým významom. Ten druhý by som asi privítal viac.

Návšteva zlodejov v strašidelnom dome. Niečo v dome sa správa, akoby ich poznalo, ba vedelo dokonca i to, čo majú na svedomí. A to všetko len kvôli tomu, aby jeho majiteľka, známa fotografka, získala unikátne zábery. Znie to mätúco? Ak áno, potom som svoje dojmy z textu vystihol presne. Možno je niekde ukryté nejaké vysvetlenie, ktoré tomu dáva zmysel, no ja som si ho nevšimol.

Hodnotenie: slabší priemer

 

15.

Názov: Akciovka (možno Osobovka). Jedno slovo s hrozivým významom. Zdá sa mi, že autor má dostatok sebavedomia, aby si myslel, že kvalita jeho textu ho oprávňuje byť takto úsporný.

Striedmosť názvu odzrkadľuje aj text samotný. Je sympatické, že si autor stanovil jednoduchý, jasný cieľ a dokázal ísť za jeho naplnením. Vychádza z toho lineárne rozprávanie bez zvratov (hoci začiatok in medias res a následný flashback si neodpustil), rozvité drobnými peripetiami. Vlastne sa ani nekoná žiadny konflikt, všetko sa deje civilne a civilizovane, na patričnej úrovni sociálnych služieb, ako sa na dnešnú blahobytnú spoločnosť patrí. Aj duševné útrapy akoby boli utlmené odborne dávkovanými medikamentmi. Taký Čapek ukázal v poviedke Poslední věci člověka oveľa viac bolesti a jej významu, hoci je to nemiestne porovnávať, lebo tému zobrazil z opačnej strany.

Hodnotenie: mierny nadpriemer

 

16.

Názov: Menovka. Názov online služby, no keby som si to nevygúglil, tak by to bolo pre mňa čisté bľabotanie.

Konverzačka, aj keď nie anglická a už vôbec nie wildovského charakteru. Piati chlapíci v jednom aute v zápche na diaľnici do Bratislavy, k tomu zúrivá šoférova žena na telefóne, to je vstupenka do pekla. Hustnutie atmosféry som si celkom užíval, aj agresívne vyvrcholenie. ČDP záver (anglicky WTF) mi nadvihol dekel, hoci spätne som si spomenul na pár náznakov, ktoré k nemu smerovali. Keďže vysvetlenie, čo to celé malo znamenať, som ani po opätovnom prečítaní nenašiel, ponúknem iba vlastnú hypotézu: Ide o fenomén podobný filmu Identita.

Hodnotenie: nadpriemer so zrážkou za absenciu vysvetlenia

 

17.

Názov: Osobovka. Rozšírená záľuba, a keďže ide o horor, pôjde o nejakú zvrátenú formu tohto koníčka. No i tak by pre aspoň jedno rozvíjajúce slovo autorovi ruka neodpadla.

Zručne napísaná detektívka s dvojicou vyšetrovateľov. Najväčší podiel práce odvádzajú iskrivé dialógy medzi nimi dvomi, nenadarmo sa medzi rečou spomenú aj Dempsey a Makepeaceová. Ani pointa sa nedá zahanbiť, všetko do seba pekne zapadne a získa zmysel. To je niečo, čo sa pri hororoch tak často nestáva. Viac by som prezrádzať nemal, tak len toľko, že sa mi to naozaj páčilo.

Hodnotenie: nadpriemer

 

18.

Názov: Abstraktka. Všedný pojem, až mám pocit, že ide o iróniu. V dnešnej dobe je príliš nadužívaná, každý mieni slová buď ironicky, alebo zlostne.

Psychiatra navštívi priateľ z detstva a postupne odhalí celú škálu psychických porúch, ktoré sa naňho nabalili. Obligátne, hlavnú úlohu v ich rozvoji zohralo zneužívanie v detstve. Lenže zlo nielen láme životy, ale do zlomenín zasieva svoje semená a rastie vo svojich obetiach.

Text ukazuje v podstate len intermezzo, rekapituluje minulosť a odhaľuje ťažobu celej situácie, no neponúka žiadne východisko. Vlastne, čo viac čakať od hororu? Ťažko považovať za katarziu to, že sa to neskončilo hrôzou, ktorú sme očakávali, ale inou, náhradnou, pričom tá očakávaná môže nastať kedykoľvek neskôr.

Hodnotenie: mierny nadpriemer

 

19.

Názov: Priamorečovka. Rozlúčkový pozdrav, taký ten starosvetský. Nijaké veľké očakávania nebudí.

Vlastne je to opis osudov listu, zúfalého, a predsa dúfajúceho v zázrak. Na prelome štyridsiatych a päťdesiatych rokov minulého storočia však bola o zázraky núdza, ťažké podrážky komunistov šliapali po ľudských osudoch aj nádejach. A keď zlomili vzdor odporcov, začali hľadať nepriateľov vo vlastných radoch.

Text sleduje umlčané slová, ktoré sa snažia dostať von. Samotné tie slová sú márne a zbytočné, no vlečú za sebou zmárnené osudy ľudí. V tom je ich váha. Tak aj tento text sa viac ako na vlastnú výrečnosť spolieha na ťažobu doby, ktorú opisuje.

Hodnotenie: mierny nadpriemer

 

20.

Názov: Menovka. Pekné ženské meno, mohol by to byť biblický odkaz, ale nádej je minimálna. Menovky samy osebe sú slabá voľba pre názov poviedky.

Jednoduchý, ale emocionálne rozvitý príbeh mačaťa a jeho adoptívnych majiteľov. Viac než o zvierati je to o modernej podobe ľudských životov. Muž rozprávač analyzuje a hodnotí svoje postoje a rozhodnutia, mačka pôsobí skôr ako katalyzátor, ktorý urýchľuje reakcie i myslenie. Záverečný hororový výstup je síce žánrovo nevýrazný, ale úlohu meča roztínajúceho gordický uzol splniť dokáže.

Hodnotenie: nadpriemer