Blog 06/2021 – Utópie a ostatné filozofické pohromy

Rozhodol som sa nenechať scifistov čakať na hodnotenia svojich poviedok ďalší svetelný mesiac, ale striedať sci-fi s fantasy. A tak ponúkam prvú várku.

Po časoch, keď na tróne politickej fikcie pevne sedela antiutópia, sa moc pomaly presúva k utópii. Tento posun sa zrejme deje aj preto, že mladá generácia nezažila dobu, keď sme v utópii žili, a snaží sa opäť zasiať predstavu nejakého nového, tentoraz určite správneho, spravodlivého a scitliveného spoločenského zriadenia. Vlastne všetky uskutočnené utópie sa začínali knihami: Manifest komunistickej strany, Mein kampf… Našťastie, nie všetky sa dočkajú svojej realizácie.

 

51.

Názov: Priestorovka. Keďže text je zaradený do sci-fi, zrejme pôjde o antiutópiu. Prvé, čo mi pri tomto názve napadlo, bol Mechanický pomaranč, pretože ak by som chcel pre ten román vybrať prvoplánové opisné pomenovanie, toto by sa mu hodilo.

Text má oveľa bližšie k utópii než antiutópii. Opisuje svet, v ktorom oficiálnym meradlom kvality človeka je uhlíková stopa, ktorú za sebou zanecháva. Ľudia sa ju majú naučiť redukovať v uzavretom zariadení, z ktorého sa môžu dostať len korektným správaním, teda manuálnou prácou, recykláciou a pôstom (viem, že je to nemoderné slovo, ale v tomto prípade najvýstižnejšie). V podstate je to väzenie pre klimatických dlžníkov, kde nie sú dozorcovia, lebo na všetko dohliada riadiaci systém, ktorý každému podľa jeho skutkov zvýši alebo zníži dlh.

Po takejto expozícii som si povedal, že sa to musí skončiť poriadnym masakrom. Nemohol som sa viac mýliť. Hlavný hrdina síce zažije zopár konfliktov (porovnateľných s najnevinnejšími prekáračkami zo Shawshanku), no stane sa uvedomelým, odpracuje svoju dlžobu, na konci ho systém prepustí a on odchádza do zapadajúceho slnka.

Viem si predstaviť, že táto poviedka môže mať úspech. Napokon, minulý rok získal text s príbuznou témou najviac hlasov a hlavnú cenu. Podľa mňa zlyháva na viacerých úrovniach. Takýto koncept prevýchovného väzenia, kde chovanci môžu slobodne konať vrátane fyzických útokov, priam nevyhnutne vyústi do hromadnej vzbury. Bolo by treba kopu bacharov a nimi vykonávaného násilia, aby sa obmedzilo násilie väzňov. Na druhej strane, ak by bol systém nastavený tak, že usilovnosťou sa dá za niekoľko mesiacov uhlíkového dlhu striasť, každý by sa počas toho obdobia dokázal pretvarovať podľa želania systému, aby po vyjdení von všetko hodil za hlavu. To už by bolo jednoduchšie zbaviť ľudí slobodnej vôle a kompletne ich ovládať spomínanými čipmi v mozgu. O umelom konštrukte uhlíkovej stopy a ozvenách novších i starších totalitných metód (sociálne kreditné systémy či Červení Khméri a ich vyvážanie mestského obyvateľstva na vidiek) ani nehovoriac. Takže nakoniec mi z takýchto progresívnych nápadov vychádza antiutópia ako vyšitá.

Hodnotenie: priemer

 

52.

Názov: Objektovka. Vec daná bez očakávania protihodnoty, väčšinou určená na budovanie či udržanie náklonnosti. Celkom zaujímavý pokus.

Satira s prvkami antiutópie vytvorenej extrapoláciou spoločenských trendov, ku ktorým autor pociťuje antipatiu. V čase príchodu zástupcu mimozemskej civilizácie sa Zem prediera storočiami stagnácie, spôsobenej tým, že na nej dlhodobo vládnu rasisti, konzervatívci a konšpirátori. Vyslanec ponúkne Zemi dar, ktorý sľubuje odstrániť všetky choroby a vyriešiť všetky problémy, no vládnuce frakcie ho z malicherných dôvodov odmietnu. To je príčinou pádu ich moci, pretože „mlčiacej väčšine“ pretečie pohár trpezlivosti. Text má viacero problémov narúšajúcich jeho uveriteľnosť (áno, aj v humorných textoch je uveriteľnosť dôležitá).

1. Predovšetkým je pozemská civilizácia chápaná ako homogénna masa ustrnutá v lokálnom minime inteligencie. Takýto pohľad je v úplnom rozpore s evolúciou – vždy existujú odchýlky a pozitívne odchýlky zväčšujú rozdiely, takže ľudstvo by sa stalo homogénnym jedine v prípade úplného vymretia.
2. Žiadna „mlčiaca väčšina“ nebude dlhodobo tolerovať nefunkčnú vládu.
3. Mimozemský dar vzhľadom na to, že jeho princíp nie je nijako vysvetlený, by musel vyvolať vážne pochybnosti v každom vedcovi. Ako mohli vyvinúť prístroj zlučiteľný s ľudskou fyziológiou predtým, ako sa dostali do kontaktu so Zemou? Aké môže mať vedľajšie účinky? Skôr to vyzerá, že masy zavrhli starých politikov kvôli vidine úplne novej spásy.

Satirický text by mal byť inteligentnejší, než sú tí, ktorých si berie na mušku. Odporúčam prečítať si niečo o osudoch záchrannej lode z planéty Golgafrinčam zo Stopárovho sprievodcu galaxiou.

Hodnotenie: podpriemer

 

53.

Názov: Akciovka. Slušný názov, ponúka znepokojujúce miesto a zároveň upokojujúcu činnosť.

Utópia o zlých ľuďoch a dobrých morských ľuďoch. Lebo ľudia zamorili Zem a tá sa odpláca tým, že zabíja ľudí. Ako prvých vyhubila všetkých vojakov, takže nastal svetový mier. Tak sa ľudia rozhodli presídliť na Alfu Centauri, v čom im morskí ľudia pomáhajú. Tajne, lebo oficiálne sú považovaní za mýtus. Hlavnou postavou a rozprávačom je chlapec, ktorý v nich verí a následne sa o ich existencii presvedčí, keď ho zachránia pri havárii v mori. Záporné postavy zastupuje neschopný otec, alkoholik a násilník. Väčšina podstatných informácií je podaná v dvoch monológoch v strede a vo vyvrcholení deja. Zvyšok sú nie vždy nevyhnutné peripetie podané trochu nemotornou štylistikou (možno je taká zámerne). Epilóg to všetko zabaľuje ako spomienky starca. Text vyzerá ako pubertálne zúčtovanie so svetom dospelých so všetkými neduhmi, ktoré to prináša: čierno-biele charaktery aj názory, radikálne a zároveň nekonzistentné uvažovanie.

Hodnotenie: slabší priemer

 

54.

Názov: Priestorovka. A pekne rozvitá. Aj s paradoxným významom. Fajn, upútalo, očakávam humor.

Predstavte si svet, kde je riaditeľ zemegule (titulovaný ako Fachman) vybraný každý rok na základe plošného testovania. A tento rok je jasné už z jeho prvého prejavu, že je to totálny hlupák. Znie to ako dobrý základ pre humornú satiru, no zrejme je to myslené vážne (alebo tento štýl humoru išiel mimo mňa). Ešte horšie je, že aj táto poviedka vyzerá, akoby ju napísal ten istý Fachman. Spôsob vyhodnotenia „Exámenu“ musí vyvolať úpornú bolesť hlavy každému informatikovi (ja som to zvládol bez tabletiek). Následne odhalené sprisahanie, ktoré testami ovláda svet, je skôr smiešne než hrozivé. Motivácie postáv nefungujú, logika správania tiež. Štylistika s gramatikou je synergicky na podobnej úrovni.

P. S.: Ak upúta názov slabého textu, je to pre ten text horšie, lebo čitateľovi uviazne v hlave.

Hodnotenie: zlé

 

55.

Názov: Skupinovka. Partia ľudí s nadmerným sebavedomím, zvyčajne získaným nezaslúžene. Napríklad poslanci v parlamente alebo komiksoví superhrdinovia.

Ekologická antiutópia vo svete otrávenom odpadom, kde ľudia chodia von s kyslíkovými maskami a rastliny sú pestované pod veľkou kupolou. Mladá hrdinka je vtiahnutá do víru odboja proti sprisahaniu hornej kasty, rozhodnutej znížiť počet obyvateľov, aby sa zvyšní mohli presťahovať na ostrov, kde ešte nie je otrávená pôda a vzduch. Námet pripomína Hunger Games alebo Divergenciu, rozprávanie je v prvej osobe, výstavba sveta, logika deja i štylistika miestami pokrivkávajú, no nie je to žiadna katastrofa.

Keď sa postoje strán domyslia do dôsledkov, tá horná vrstva sú vlastne zástancovia ekológie a nutnosti radikálneho obmedzenia ľudského druhu, zatiaľ čo pre odboj sú ľudia prednejší. Myslím, že je to celkom výstižný náznak budúcnosti.

Hodnotenie: priemer

 

56.

Názov: Objektovka. Sudička zo starovekej mytológie s pre ňu netradičným nástrojom. Pomerne zaujímavý názov.

Ekologická utópia. Civilizácia sa podriadila požiadavkám klimatologickej lobby. Populácia sa zredukovala na tri miliardy, priemyselná výroba bola obmedzená na najnevyhnutnejšie tovary, celá kultúra sa adaptovala (napríklad ideály krásy prešli radikálnou zmenou). Deti sa rodia len s úradným povolením. Hrdinka textu dúfa, že papier dostane. Krátky text je vlastne väčšinou exkurziou po budúcom svete. Nemôžem si pomôcť, ale sála z neho únava a rezignácia ako pri depresii alebo vyhorení. Neprežíva to však hrdinka, ale celé ľudstvo.

Hodnotenie: mierny nadpriemer

 

57.

Názov: Alegóriovka. Tento výraz sa v doslovnom význame takmer nepoužíva a obrazné pomenovanie je dosť obohrané.

Pomerne naivný obraz mesta uzavretého pred okolitým svetom. Všetko za vysokými múrmi je oficiálne zničené a zamorené vojnou, ľudia môžu žiť jedine vnútri. A tak celé mesto funguje už sto rokov izolovane. Má oproti našej súčasnosti pokročilejšie technológie (vznášajúci sa autobus), no inak je to bežné mesto s bežným životom. Problém je v tom, že je to neudržateľný koncept. Čím rozvinutejšie technológie, tým širšie zázemie potrebujú. Súčasný stav technického rozvoja je nemožný bez celosvetovej spolupráce a obchodu, od energetickej sebestačnosti cez suroviny, poľnohospodársku produkciu po priemysel, to všetko je na rozlohe jedného mesta nerealizovateľné. Na druhej strane, ak je vonkajšok zničený, je nevyhnutné sledovať aspoň stav ovzdušia v meste, jedovaté látky a otravné plyny. Informácie o stave vonkajšieho sveta by sa nedali ututlať. Rovnako štát tam vonku by si nenechal len tak vyňať časť územia a podnikol by rázne kroky pre jeho navrátenie pod svoju vládu.

Hodnotenie: podpriemer

 

58.

Názov: Objektovka. Nádoba, ktorá oddeľuje dva svety a umožňuje ich kontakt bez vzájomného prieniku a ohrozenia. Možno je to myslené filozoficky, možno alegoricky, možno doslovne. Slovo navyše by sa hodilo.

Svety sa prehodili, voda je vonku a súš vnútri. Zrejme posledná pevnina s mestom, v ktorom žijú poslední ľudia. Poetické obrazy morských západov slnka zmiešané s nepochopiteľnou brutalitou vymierajúcej civilizácie. Škoda tej racionalizácie s klimatickou zmenou, lebo úplne podkopáva logiku. Odkiaľ sa v ľadovcoch vzalo toľko vody, že po ich roztopení zaplavila všetku ostatnú pevninu? (Podľa odhadov by všetky súčasné ľadovce zdvihli hladinu oceánov asi o sto metrov.) A ak je celá pevnina zaplavená, odkiaľ prichádzajú lode s tovarom?

Hodnotenie: mierny nadpriemer

 

59.

Názov: Abstraktka, navyše otázková. Zrejme mal vyjadrovať naliehavosť, ale v dnešnej ukričanej dobe nijako nevyčnieva. Prvý mi pri ňom prišiel na um socialistický vtip s opilcom, ktorý spadol na mrežu kanálu.

Pred dvomi rokmi sa do finále dostala poviedka Kruhy. Tento text je formálne úplne totožný: zbierka krátkych príbehov, niektoré s historicky známymi hrdinami, iné s bežnými ľuďmi. Celé je to podliate filozofickými úvahami, ktoré sa viac-menej opakujú bez gradácie a smerovania. Záverečná pointa to zabije banalitou, po ktorej v hlave skrsne len otázka z názvu.

Oceniť sa dá rešerš faktografie, ak všetky spomínané udalosti zodpovedajú historickým faktom (nekontroloval som). Možno tým budú iní čitatelia unesení (podobne ako pri Kruhoch), ale u mňa výsledok nezodpovedá vynaloženému úsiliu. Navyše, textu podľa mňa chýba akýkoľvek fantastický prvok.

Hodnotenie: priemer

 

60.

Názov: Abstraktka. Takéto názvy obsahujúce všeobecné a často používané frázy sa spoliehajú na to, že im dá význam text samotný, no samy význam neponúkajú.

Text patrí do kategórie odhaľovania životných cyklov živočíchov. Zvyčajne sa v nich cez príbeh jedinca ukáže pravda (primerane šokujúca) o spôsobe fungovania biotopu. V širšom zmysle sem spadajú príbehy, v ktorých postavy nechápu zákonitosti svojej existencie, no čitateľ im z deja porozumie a pocíti ľútosť k postavám a bázeň pred životom.

Tento konkrétny text ponúka bizarný životný cyklus, zložitosťou pripomínajúci dokonalú premenu hmyzu. Zobrazené bytosti myslia a komunikujú, no majú slabé sociálne a kultúrne interakcie a nulové inteligenčné výzvy. Zdržujú sa v jednej časti stepi a živia sa trávou. Podľa náznakov to vyzerá, že ich schopnosti upadajú, a všetko, čo dokážu, je konzervovať status quo. Forma rozprávania napodobňuje tento stav, je pomalá a rozvláčna.

Priznám sa, že by som radšej videl, keby sa hrdina dokázal stať čiernou labuťou, pochopil by situáciu a prišiel na riešenie, ktoré by bolo na prospech všetkým. Lebo jeho rod sa ocitol v slepej uličke. Hoci oceňujem úsilie, ktoré autor vynaložil na skonštruovanie všetkých súvislostí a väzieb, predsa si len ťažko viem predstaviť evolučnú cestu, ktorá by vyústila do tohto stavu. Navyše, druh, ktorý nechápe zákonitosti svojho rozmnožovania, by som si netrúfol označiť za inteligentný.

Hodnotenie: priemer