O5 o MaCeFe: Martin Petro

Ako hodnotíte svoje pôsobenie v poviedkovej súťaži Martinus Cena Fantázie? Prekvapilo vás víťazstvo? 

Bola to paráda. Svoje pôsobenie v súťaži hodnotím ako anomáliu na úrovni science-fiction. Zapojil som sa trikrát v rokoch 2016 – 2018 a trikrát po sebe ma vybrali do finále. S odstupom času si tento hetrik vážim asi ešte trochu viac ako celkové víťazstvo z roku 2018. Trafiť sa do vkusu pätnástim rôznym porotcom je rovnako náročné ako ich uplatiť darčekovým košom. Mne sa nejakým spôsobom podarilo to prvé. Doteraz neviem ako, keďže som písal veľmi živelne. Pri všetkých troch poviedkach som sa chopil prvej šialenosti, ktorá letela v húfe nápadov okolo.

Dosť prekvapila prvá finálová nominácia. Oznámila mi ju manželka, keďže ja som na vyhlasovanie finalistov akosi zabudol. Do druhého ročníka som už vstupoval s očakávaniami a celkom dobrou poviedkou, takže ak mám byť úprimný, prekvapený som nebol. No a v treťom roku som už išiel vyslovene na víťazstvo. Žartujem. Pri svojej poslednej účasti som neočakával vôbec nič. Bol som presvedčený, že som s námetom totálne uletel a príbeh pôjde do skartovača. Nakoniec však vyhral.

Prečo ste sa do žánrovej poviedkovej súťaže MaCeFa prihlásili?

Niekde som videl upútavku. Mal som v tom čase vydané dva romány pre neplatičku Evitu, ktoré som napísal za necelý rok, takže som si chcel od dlhých útvarov a tvrdého knižného biznisu oddýchnuť pri poviedkach. MaCeFa mi prišla do rany. Keďže mám na fantastiku slabosť a vždy som ju chcel písať, nebolo nad čím uvažovať.

Do ďalších ročníkov som sa prihlásil z akejsi tvrdohlavej zotrvačnosti. Chcel som odčiniť autorské chyby a nedokonalosti z predošlej sezóny.

Bola najprv napísaná poviedka alebo vyhlásenie súťaže? 

Bola prvá sliepka alebo vajce? Kto si to má pamätať? Ale Ivan vyhlasuje nový ročník s kolosálnym predstihom, takže je veľmi ťažké ho predbehnúť.

Čo by ste poradili začínajúcim autorom, ktorí chcú skúsiť šťastie v Martinus Cene Fantázie?

Poradil by som im, nech ho určite skúsia. Stojí to za to. Prinajhoršom napíšu amatérsku zbytočnosť, ktorú im porotca roznesie na kopytách, čo im zlomí srdce, na písanie zanevrú a zvyšok života prežijú na antidepresívach. Ale ako som povedal, to je ten najhorší prípad, ktorý nemá až takú častú incidenciu.

MaCeFa je fantastická súťaž (fantastická – v zmysle úžasná). Na Slovensku sa jej nič ani len nepribližuje. Perfektný je formát spätnej väzby od porotcov, gradovanie napätia po jednotlivých kolách, ale aj celková atmosféra, ktorá okolo toho všetkého panuje. Človek sa otestuje ako autor, naučí sa pracovať s kritikou a očakávaniami. Zistí, či je fakt taký dobrý, ako si myslí. Ak je, tak sa to tam ukáže.

Plánujete sa ešte niekedy zapojiť do našej súťaže? (ak áno, akou formou – napríklad ako súťažiaci, porotca?)

Nechcem to úplne vylúčiť, ale skôr nie. Aktuálne mi vychádza kniha v Albatrose, rozpisujem ďalšiu a popritom robím scenáre, čo ma naplno vyžmýkava. Ako súťažiaci som si ohmatal ten pomyselný vrchol, na ktorom som sa rozhodol skončiť (načo si kaziť štatistiky). Skúsil som si aj rolu porotcu, ktorá bola rovnako obohacujúca. Spoznal som tam za tie roky kopec skvelých ľudí s vášňou pre fantastiku ako Ivana a Luciu či brutálne talentovaných autorov: Janka Išu, Aňu Olejárovú, Veroniku Sebechlebskú a mnohých ďalších. Súťaž sledujem z bezprostrednej diaľky a rád o nej budem šíriť dobré meno, lebo je to slovenský unikát.

 

Martin Petro pochádza z Bratislavy a živí sa tvorbou obsahu. V troch ročníkoch po sebe sa mu podarilo postúpiť do finále Martinus Ceny Fantázie. S poviedkou Muž, ktorý vymyslel farbu vyhral v roku 2017 Cenu poroty a s poviedkou Perpetuum immobile získal v roku 2018 hlavnú cenu. Vyšli mu dva komerčne úspešné romány, po ktorých si povedal, že to na tretíkrát urobí konečne poriadne.Vo svojej najnovšej knihe Hlavný hrdina píše o spisovateľovi, ktorý sa stratil vo vlastnej tvorbe. Vydavateľovi tvrdil, že to nie je autobiografia.