Fantázia Award 05/2021

21.

Milý príbeh, ktorý mi pripomína štýl Ursuly K. Le Guin. Je o psoch a o histórii, čo sa možno zdá ako nudná kombinácia, no v skutočnosti fantasy diela neraz vysvetľujú pôvod bytostí či zvierat a táto poviedka sa k nim pokojne môže zaradiť. Priamej reči je tu síce málo, no príbehu to neškodí. Poviedka je veľmi krátka, no autorovi sa na troch stranách podarilo predviesť niečo čarovné, dokázal, že nepotrebuje písať román na to, aby do poviedky preniesol hlavnú myšlienku o ľudskej chamtivosti a spojení človeka s prírodou tak, aby nevyznela moralizujúco, ale realisticky a citlivo.

 

22.

Takže konečne niečo nové – vesmírne sci-fi, hoci nové medzi týmito poviedkami, nie tematicky. Náznaky hovorovej angličtiny pôsobia prirodzene a miestami vtipne (autorov zámer), štýl je nenútený, postavy nie sú žiadni superhrdinovia, ale vyznievajú ľudsky. Drobnejšie jazykové chybičky (miešanie časov, členy) sa stratia vďaka kombinácii námetu a autorovho štýlu.

 

23.

Výnimočne kvalitná poviedka – jazykovo, štýlovo i čo sa týka nápadu. Rádiová šou o „záhadách“, ktoré oznamujú volajúci. Má sa tak zvýšiť sledovanosť (alebo skôr počúvanosť) programu. Autor veľmi pekne vykreslil atmosféru a je to jedna z mála poviedok, ktorú som až do konca nemohla pustiť z rúk. Dialógy sú vierohodné, rovnako ako postavy. Poviedke sa dá vytknúť iba máločo.

 

24.

Opäť podpriemerná angličtina, ktorú nezachráni ani námet. Ukážkový „telling, not showing“, teda autor opisuje namiesto ukazovania. Nečíta sa dobre, cítiť v nej štylistickú i rozprávačskú nezrelosť. Postavy sú nerozvinuté a dialógy nevierohodné. Čo sa týka deja, ide o akúsi pomstu ženy, ktorá prišla o dieťa a chystá sa preto zabiť svojho exmanžela. Nie som si istá, či tu vôbec ide o fantastický alebo spriaznený žáner, mne skôr pripomína drámu, ba až telenovelu.

 

25.

Milý príbeh zasadený do egyptského prostredia. Číta sa príjemne ako rozprávka a na nič sa nehrá; figurujú tu bohovia, snaha o spravodlivosť a schopná hlavná hrdinka. Angličtina je na dobrej úrovni a autor zvolil nenútený a vhodný štýl. Je skutočne príjemný, plynulý a lyrický, tečie ako voda, ktorá stojí v centre zápletky. Hoci poviedka obsahuje morálne ponaučenie, nie je násilné a čitateľovi nič nevnucuje. V jednoduchosti je často krása a to platí i pre poviedky – pre túto určite.