Fantázia Award 02/2021
6. Zdĺhavé s tradičnou zápletkou, neprekvapivé a autor občas kopíruje slovenskú syntax. Ide o koniec sveta a hlavný hrdina v ňom zohráva úlohu akéhosi riešiteľa všetkých problémov. Poviedka pripomína Gaimanových Amerických bohov, no s výrazne menším úspechom. Niektoré časti poviedky sú kurzívou a nie je zrejmé, či šlo o autorov zámer. Priemer, ktorý neočarí.
7. Námet nie je nezvyčajný a dovolím si tvrdiť, že je aj mierne opotrebovaný: každé želanie má svoju cenu. To znamená, že keď si zaželáte tonu zlata, môžete ju dostať priamo na hlavu:) Ale teraz vážne: poviedka je priemerná a neprekvapí štýlom ani témou. Angličtina nie je síce dokonalá, čo by sa dalo prehliadnuť, no dialógy neznejú realisticky. Už na začiatku je jednoduché uhádnuť koniec poviedky. Zároveň sa hlavná postava správa mierne chaoticky: napriek trom želaniam desať rokov trpí, pretože na svoje želania zabudla?
8. Mierne podpriemerná angličtina, pokus o duchársku poviedku, ktorý však autorovi nevyšiel. Autor používa rôzne typy úvodzoviek, čo pôsobí trochu rušivo. Vyjadruje sa mierne silene a niektoré slová či frázy znejú ako opotrebované metafory. Na konci autor moralizuje – niežeby to v kontexte poviedky prekážalo –, no mohol vyjadriť pointu poviedky nenápadnejšie, a nie naservírovať ju čitateľovi na podnose. Znova v súťažnom texte chýba napätie, čitateľ sa vôbec nebojí, pretože autor sa opäť prikláňa k stratégii ukázať všetko naraz.
9. Niekoľko chýb v angličtine a ani námet to nezachráni – akési zvláštne cestovanie (astrálne?), končiace sa vraždou, téma nie je nová ani zaujímavá. Autorov štýl je miestami zvláštny: „With my eyes, I was able to see…“ Čím iným by chcel vidieť, ak nie očami? Postavy hovoria akýmsi pokusom o archaickú angličtinu a nie je zrejmé prečo. Ak je poviedka zasadená do súčasnosti, nerozumiem voľbe štylém.
10. Poviedka sa začína pôrodom akejsi bytosti, ktorej matka neprežije. Autorova angličtina miestami pokrivkáva vo vyjadreniach i v slovoslede. Mieša sa tu pokus o slovanskú mytológiu s odkazmi napr. na Black Lady. Ak chcel autor používať termíny alebo mytologické bytosti zo slovanskej mytológie, mohol byť systematickejší a nedržať sa len mien, pretože kombinácia pôsobí zvláštne. Nie som si istá, prečo postavy hovoria lámanou angličtinou a čo presne tým chcel autor povedať. Poviedka sa venuje vzťahu bojovníka k svojmu klanu, no tieto vzťahy sa zdajú umelo vykreslené a čitateľ nezažíva pri čítaní žiadne napätie. Postavy sú zároveň vykreslené čierno-bielo.
