BLOG 29 – Ani dobré, ani zlé

S výnimkou dvoch poviedok (veľmi dobrej a veľmi zlej) túto várku spája jedno: šedá priemernosť a nevýraznosť. Poviedky som zabúdala okamžite po prečítaní, aj ich názvy, rovnako nevýrazné a priemerné. Začiatok vyfučal z hlavy skôr, než som sa dostala ku koncu. Ťažko, veľmi ťažko sa potom o takýchto poviedkach píše. A ešte ťažšie sa zisťuje dôvod ich nezaujímavosti. U veľmi dobrých a veľmi zlých je hodnotenie ľahké, lebo ich klady a zápory priam bijú do očí. Ale u týchto?

Pritom prísť na kĺb priemernosti je pri posúvaní sa v písaní dôležité. Mnohí autori ako priemerní začínajú a niektorí sa nevedia posunúť. Odhaliť jemné nuansy, skryté prepojenia, to je väčší kumšt než pochváliť originalitu či pokarhať za hrubicu. Pokúsila by som sa o lepšiu analýzu práve týchto poviedok – keby len bolo viac času. Ale deadline sa blíži, takže priemerná-nepriemerná, treba o nej niečo zbúchať a ide sa ďalej.

Poznámka: Uvedené čísla poviedok nekorešpondujú s poradím, v akom boli poviedky prijaté. Porotcovia čítajú poviedky v ľubovoľnom poradí.

 

281. poviedka

Zábavný, fajn príbeh. Po dlhom čase opäť jedna veľmi vydarená humorná fantastika. Tentoraz nie urban fantastika, ale fantastika odohrávajúca sa vo svete rozprávok, ktorý však pre deti rozhodne nie je. Autor ironizuje niektoré rozprávkové i romantické klišé a ukazuje, ako môžete dopadnúť, ak ste zvodca, ktorý vie meniť podobu. Príbeh je dobre napísaný, síce s jednoduchším svetom, ktorý túto poviedku zrejme nepresiahne, ale na pobavenie stačí. Veľkým dejovým bonusom je tiež to, že sa nezvrtne na klasickú putovačku, v ktorej hlavný protagonista zažíva stále nové a nové dobrodružstvá, ale obracia sa späť k miestu vzniku zápletky. Pôsobí tak uzavreto a dej je o to zaujímavejší. Je totiž zaujímavejšie sledovať, ako to autor dohrá s kartami, čo už má, než by si stále nadeľoval nové a nové. Výhradu mám v podstate len k jednej formulácii, ktorá vo mne vyvolala chvíľkový výpadok obrazu.

 

282. poviedka

Kratučký kúsok. Až príliš krátky. Jeho koniec totiž pôsobí veľmi uťato, akoby autor omylom poslal neúplný súbor. Nevravím, že nutne muselo byť niečo potom, stačilo by aj to, ak by toho bolo viac predtým. Ak nevieme, že hlavnému hrdinovi chýba jeho žena, jej náhle zjavenie sa nemá prečo mať svoju silu. Nehovoriac o tom, že „žena mi chýba“ v sebe nesie primálo informácií. Chýba mu, lebo umrela, opustila ho, alebo mu chýba len preto, že je na služobnej ceste? Kým nevylúčime minimálne poslednú z týchto možností, jej návrat nemá prečo mať údernosť. Inak sa však text dal čítať. No jeho námet mi pripomenul Nekonečný príbeh aj napriek tomu, že nadprirodzená… ehm… entita sa stále dušuje, že Fantázia je iba jej sestra.

 

283. poviedka

Tak toto nie. Od začiatku sme boli varovaní, že to bude sen. A bol to sen, doslova. Azda sa dá vyzdvihnúť, že na sen sa to podobalo viac než sny v predošlých poviedkach. Nezmyselnosť a nelogickosť príbehu bola zjavne zámerná. Ale odpovedz si úprimne, autor, na otázku – prečo by nás malo baviť to čítať? Sekvenciu nesúvisiacich absurdných udalostí vám napíše hocikto na počkanie. A nemusí mať na to ani veľa fantázie. Spisovateľ však musí ponúknuť niečo, čo (si) nevytvorí každý. A tiež to musí ponúknuť pravopisne správne. Nad boldom, ktorým je to písané, sa už ani nepozastavujem, ale nad čudným rozmiestnením medzier v každej jednej vete áno. Aspoňže iných gramatických chýb nebolo toľko, ako v textoch tejto úrovne zvykne bývať.

 

284. poviedka

Schéma poviedky, ktorá je v tejto súťaži a iste aj mimo nej už klasikou: okolo dievčaťa, rozprávačky v prvej osobe, sa začnú diať fantastické veci. Nezaujíma ju, ako je to možné, nemá strach o seba, o to, či ešte niekedy uvidí svoju rodinu a priateľov. Jediné, čo ju zaujíma, je patetický ľúbostný príbeh chlapca, ktorý ju do tohto sveta uniesol preto, aby mu pomohla. A pomoc je v tomto prípade veľmi jednoduchá. Je dobré, že klišé a sladkosť príbehu sa ďalej nestupňovali tým, že by sa hrdinka do svojho únoscu zaľúbila, a tým ho vyliečila zo straty jeho predošlej lásky. Ale aj tak je spracovanie nefunkčné. Treba sa radšej vyhýbať extrémne silným prvkom ako obeta života jedného milenca pre druhého. Pretože pri takýchto témach treba naozaj, ale naozaj veľmi kvalitné spracovanie, aby nad tým čitatelia neprevracali oči. Aj správanie chlapca je vcelku nerealistické. Nemyslím, že zástupcovia opačného pohlavia by cudzím dievčatám na počkanie ukazovali svoje najhlbšie city a slabosti. Boli tu síce aj oveľa horšie poviedky, no ani táto, žiaľ, príliš nezabodovala.

 

285. poviedka

Vyzeralo to na klasickú, priemerne napísanú poviedku o strašidelnom dome. Do tohto scenára však vniesla zaujímavé ozvláštnenie – hlavný hrdina chcel v tomto dome natáčať strašidelný film. Myslela som, že dejovo sme jasní – a opis domu to len umocňoval – že hrdina zistí, že filmové triky na nakrúcanie duchov nebude ani potrebovať, prirodzene, len ak vyviazne živý. Lenže príbeh sa naraz zvrtol úplne iným smerom. V tomto prípade však netlieskam. Prekvapenie pôsobí nešikovne a prvoplánovo. Rieši zápletku, ktorú sme za zápletku vôbec nepovažovali, len za prijateľný fakt, ktorý netreba rozoberať. Celé je to navyše písané bez akejkoľvek gradácie a slabo zakončené. Slabší priemer.

 

286. poviedka

Veľmi nevýrazný text. Taký, čo človeku okamžite po prečítaní vyšumí z hlavy. Obsahuje veľa už videných prvkov – kúzla za splnu, nesmrteľnosť, pekelníci, duše… Áno, keby som tento príbeh čítala na začiatku, a nie na konci všetkých, asi by pôsobil výraznejšie. No jazyk z neho tiež nerobí zapamätateľný kúsok. Má byť emotívny a takmer nie je. Tie nepatrné výkyvy emócií by som musela v texte vyznačiť. Gramatika dobrá, štylistika… no, povedzme jemne nad priemerom tejto súťaže. Dej trochu slabší, vo výsledku priemerná poviedka.

 

287. poviedka

Zhruba do polovice poviedka vyzerala nadpriemerne. Nie svojimi nápadmi, ktoré opäť obsahovali ošúchané prvky – zobudenie sa hrdinu z nočnej mory, stretnutie čudnej postavy, portál do iného sveta –, ale tým, ako to bolo podané. S hrdinom som trochu sympatizovala a mohla som možno ešte väčšmi, keby som vedela viac o jeho problémoch. Na druhej strane, možno by som po takom niečom sympatizovala aj menej. Na fantastické prvky reagoval relatívne verne. Prečo sa to len muselo pokaziť? Aj z pravopisnej stránky – nechápem, prečo autorovi ku koncu čím ďalej, tým častejšie vypadáva diakritika, objavujú sa preklepy a zase tá častá gramatická chyba – písanie „pól“ namiesto „pol“ (kde na to len všetci tí autori chodia?). Ale aj dianie za magickými dverami bolo zaujímavé čím ďalej, tým menej. Záver v štýle lacnej poučky z motivačnej literatúry to zaklincoval. A kým pri dobrej pointe a pravopise sme mohli mať aj sedem bodov, takto máme… nuž, oveľa menej.

 

288. poviedka

A opäť nevýrazný, priemerný kúsok. Začiatok vyzeral trošku nad priemerom. Ponúkal… ani nie zápletku, ale skrátka prostredie, v ktorom čosi nebolo v poriadku, a očakávali sme, že sa o tom dozvieme viac. Ale nedozvedeli sme sa. Len sme ďalej zistili, že hrdina je členom čudnej partie chalanov, na ktorej mi však, úprimne, najčudnejšie pripadali ich príliš uhladené dialógy. No potom vyjde najavo aj iná čudná vec. Na tú aspoň zareaguje dobre, uveriteľne. Následne sa dostavia fantastické prvky. A odvtedy to už dobre nejde. Pochybujem, že posledné myšlienky človeka pred domnelou smrťou sú takéto. A ani suché konštatovanie, že sa uväznený hrdina metal, boj o prežitie práve neevokuje. A úplný záver? Čo to malo byť? V podstate variácia na tú najnefunkčnejšiu pointu a navyše bez vysvetlenia. Či za to mohol ten toľko zdôrazňovaný čaj? A čo značí ten názov?

 

289. poviedka

Ďalší nezaujímavo napísaný príbeh. A navyše, zase v jedinej súvislej mase textu vrátane replík dialógov. O to horšie sa mi v súčinnosti so slabším štýlom písania vnímalo, čo sa tam deje. Akýsi okultizmus, alchýmia (tá sa len doslovne spomínala, vôbec mi to alchýmiu neevokovalo), tajné symboly. Nevýrazné, nesympatické postavy (opis ich vzhľadu nestačí), dej bez napätia. Kladom je pokus poviedku ozvláštniť úvodom a záverom nepatriacimi k hlavnému príbehu, no nestačí. Prinajmenšom to neprebije veľkú chybu v deji, ktorou je záchrana hrdinky Bohom na stroji. Ten sa zjavil v podobe záblesku mocného svetla. Som si takmer istá, že v tej jednoliatej mase textu veru nebolo vysvetlené, čo ju okamih pred smrťou zachránilo a spôsobilo oslepnutie záporákov. Ak to tam predsa len bolo, prepáč, autor, ale o to máš väčší dôvod aspoň členiť text na odseky…

 

290. poviedka

Vôbec som sa nevedela začítať. Ani trochu. Nechápem, pretože text očividne nie je písaný naivným autorom a jeho základné obrysy sú dobré, logické. Neponúka síce nič originálne, ale po lepšom spracovaní by to bol slušný kúsok do zborníka. Hm, len po akom lepšom spracovaní? Možno lepšie charakteristiky postáv, výraznejšie detaily, ktoré majú prečo utkvieť v pamäti. A klasika, zrozumiteľnejšie opísať bojovú scénu. Tiež možno zvýrazniť, čo vieme alebo nevieme, aby sa čitateľ nemusel v texte vracať a premýšľať, či mu motivácia útoku hlavnej postavy na nesympatického lorda len unikla alebo nie.