BLOG 14: A sme na konci… Našli ste sa?

Porotcovský blog Mária Zeumera – a sme na konci… Až by sa dalo povedať: „Záverečná, prestať hrať, dófajčiť, dópiť a spať!“ ? Našli ste sa v niektorom z Máriových hodnotení? Ak aj nie, nezúfajte, príďte 9. novembra na Fantázia FEST na knižný veľtrh Bibliotéka, prítomní budú všetci porotcovia a názor na svoju poviedku môžete získať aj takto, osobne!

Mimochodom, naďalej platí, že poviedky v hodnotení schválne nie sú označené číslami, pod ktorými sú v súťaži zaregistrované. Svoju konkrétnu poviedku budete musieť spoznať na základe popisu porotcu. Teraz sa už k poviedke priznať môžete (ak si trúfate ?)

 

stoosemdesiatjeden

Počas čítania tohto podareného textu som si uvedomil, ako sa naše osobnosti menia. Respektíve to, ako sa stávame niekým iným, ako plynie čas. Zo spolužiakov sa ľahko stanú bojovníci na opačných stranách barikády, špióni, vrahovia…

Takže fungoval text, reč (okrem slov ako knižka, chladnička, káva) , fantasy šat. Čo však nefungovalo, respektíve mi chýbalo, boli geo-politcké pomery. Pri tomto type textu by som sa v tom chcel orientovať. A záver by si tú finálnu bitku zaslúžil. A potom by sa postavy rozhodli, ako ďalej. Takto chýbal silný moment na záver.

 

stoosemdesiatdva

Zo začiatku som mal problém so zaradením času, v ktorom sa dej odohrával. Už som to myslím niekde spomínal. Prekáža mi to z toho dôvodu, že sa nedokážem sústrediť na dej, keď si ho neviem celkom predstaviť. Príbeh o upíroch, kde vystupuje akási barónka, vo vás automaticky evokuje nejaký typ fantasy všegotiky. Neskôr sa objaví metro, no to bolo v Paríži už v roku 1900 a potom motorka a limuzína a to už zhruba viem, o čom sa bavíme. Teda upíri a´la Blade. Lenže toto chcem vedieť hneď, nie v polke textu.

Ten samotný bol fajn. Svieži, vtipný, živý. Oceňujem rýmovačky, ktoré korešpondovali s mágiou. V závere sa však stalo to, čo už veľakrát. Mal som pocit, že bol odstrihnutý, zahodený… skrátka určite sa to dá lepšie.

 

stoosemdesiattri

Ten pocit, keď plníte vedecko záslužnú misiu na cudzej planéte a prvý jedinec, ktorý je schopný vás vnímať, je slepý zaostalý Záhorák.

Situácia ako maľovaná na množstvo briskných dialógov a nedorozumení, ktoré by mohli vyústiť do vzájomného porozumenia a osvietenia. Akurát, že tie dialógy sú len dva, hoci naozaj stoja za to, a osvietenie zažije návštevník, ale radosť z neho mať nebude. Spisovateľský pesimizmus. Uf.

Ale inak zaujímavý koncept, dobrý text aj jazyk (nárečie skrátka funguje) a myšlienka, ktorá stojí za pozastavenie sa.

 

stoosemdesiatštyri

Vedecká poviedka, ktorú som pochopil, ale celkom jej nerozumiem. Respektíve nerozumiem, prečo v momente, keď má hlavná postava nastúpiť do úradu na kontrolu kauzálnych chýb v dôsledku reziduálnych… neviem čoho (nepýtajte sa ma, čo to je) sa poviedka skončí. Pre niekoho to snáď môže byť zaujímavé čítanie, no mne to pripadalo ako čítanie z vedeckého slovníka. Ergo nuda. NO BIG DEAL!

 

stoosemdesiatpäť

Boha a náboženstvo považujem za veľmi náročnú tému. Nie som kresťan, napriek tomu som čítal Chatrč a páčila sa mi. OK mal som a stále mám výhrady voči niektorým častiam učenia. No literárne sa mi to páčilo.

Tu autor ponúkol (chcel ponúknuť) pohľad na náboženstvo ako na energiu prestupujúcu všetko a všetkých. Zároveň nastolil otázku, či by ľudia boli ochotní uveriť aj keby sa skutočne ozval. Premýšľam nad tým, vnímam hlavu a pätu ale nejak ma toto filozofické pojednanie bez deja necháva chladným. Také „som tu ale vlastne si aj tak robte, čo chcete!“ … tak dík no! To si sa ani nemusel unúvať All mighty. A to asi platí aj pre autora.

 

stoosemdesiatšesť

Milý infantilný víkendový zážitok zo života detskej fantázie. Alebo zúfalý výkrik detskej duše z hrude dospeláka? Tak či tak je tento text bez deja  krehký a prchavý, ako kúzlo z krídel víl.

 

stoosemdesiatsedem

Pri čítaní mi chýbal dej a už toľkokrát spomínané pravidlá hry. Po prečítaní som mal pocit, že som čítal len nejaký spin-off hlavného príbehu. Akoby som ja – čitateľ mal automaticky vedieť, o čom je reč. Veď žiariaci meteorit uprostred zimného lesa, nie? Veď to je starý známy motív, nie? No… nie!

Opakujem sa: PREČO? NAČO? AKO?

 

stoosemdesiatosem

Tak neviem, či autor tejto poviedky zaslal do súťaže nesprávny text, ale na tomto nebolo fantastické absolútne nič. Bol to až príliš reálny príbeh, ktorý sa odohráva v nejednej domácnosti na Slovensku.

V podstate pragmatický príbeh o vzťahu jedného muža a svokry, o ktorej hovorí väčšina vtipov, ktoré poznáme. Text dobrý, veselý, ale podľa mňa nespĺňajúci základné zadanie tejto súťaže.

 

stoosemdesiatdeväť

Tak premýšľam, či táto poviedka nebola prvá, ktorá mala pozitívny dopad na ľudstvo po tom, čo ho ovládla UI. Jasné. Stále sa dá polemizovať o slobode a slobodnej vôli, ak všetkých a všetko prestupuje informácia zakódovaná do génov (nie nepochopil som, ako to UI urobila). No ak by bol svet lepší, nestálo by to za to? Veď ľudia slobodu aj tak nezvládajú. Dokazujú to všade a stále.

Autor množstvom odborných informácií dokazuje svoju zbehlosť v problematike, o ktorej píše a to je chvályhodné.

A teda pozitívny obrat, odbornosť a dobre vystavaný text si vyslúžili vyššie bodové hodnotenie, aj keď nedostatok deja vyvažovalo samotné posolstvo.

 

stodeväťdesiat

Svätica alebo výborne narafičená kresťanská propaganda na vedeckom základe?

Nechať ženskú kradnúť relikvie a dávať si ich implantovať do tela, znie ako parádne tajomný a strelený nápad! Čo z toho môže byť? Neviem. To som sa opäť nedozvedel. Autor ma nechal na pol ceste k pochopeniu. Ja uznávam silné morálne stanovisko hlavného hrdinu, ktoré bolo nosnou témou poviedky, ale čo mám robiť, keď mňa by viac zaujímali podrobnosti a motivácie okolo implantovaných relikvií.

Lacno vyplytvaný námet s chybami v texte. Tak to vidím ja.

 

stodeväťdesiatjeden

A po dlhšej dobe sa vraciame k autorskému cvičeniu, tento raz na tému: dieťa, útek, draky, vražda… Presne takto. Ako by si autor ťahal heslá z klobúka a náhodne z nich vypracoval poviedočku. Osvedčený spôsob tréningu, no nie na súťaž

Málo, málo, MÁLO! Všetkého! Ako vývar z bujónu. Než jesť také, tak to radšej nič.

 

stodeväťdesiatdva

Príbeh exorcizmu a hanby za vlastné hriechy z minulosti mal spád, napätie a paradoxne na tak malom priestore (9 strán) vo mne vyburcoval aj adrenalín. Žiadne zbytočné gýčové scény a kecy. Len napätie a sprievodné slovo rozprávača výborne zasadené do prostredia malej dediny v období socializmu. „Svetlom a farbami“ to pripomínalo klasikov realizmu. Mravokárne aj pútavé. Dobrá práca.

 

stodeväťdesiattri

Podobnú poviedku sme tu už mali. Síce táto nebola nijako dobovo zaradená, dovolím si ju situovať niekam na začiatok dvadsiateho storočia. Nemecko. Prípad? Niečo trhá hrdlá horalom.

Začalo to zaujímavo, skončilo katastrofálne. A to nehovorím o obsahu, ale forme. Zlé vety, zlé motivácie, zmätok v postavách, zle vybudovaný dej. Priveľa vyšetrovateľov.

Za začiatok dávam body útechy.

 

stodeväťdesiatštyri

Prekliatie, zlý duch, pekné dievča, ktoré si to odnesie a mentálne narušený jedinec, ktorý si ide svoje. Mohol by byť hrdinom, ale je iba nekrofil. Dobré kombo no nie?

Páčil sa mi text aj fungovanie príbehu. V úvode sa autor trošku nechal uniesť miláčikmi, ale to by sa dalo odpustiť.

Nie som vôbec cimperlich, ale písať, že si hrdinka potrebuje vymeniť tampón je skrátka surové. Dá sa to aj inak. A záver vyznel ako zahodený. Trošičku popracovať a bolo by to výborné „H“. Takto lepší priemer.

 

stodeväťdesiatpäť

Storočný starček, ktorého duša vyletela z okna a vliezla do mačky. V podstate nie je o čo stáť. Úsmevný príbeh bez deja s klišé dôchodcovskými pindami na mnoho spôsobov. Príliš dlhé na to, aby ma to väčšmi zaujalo. A nebiť konca, ktorý ma roznežnil, dal by som tomu možno aj nulu. Takto sa nejaký ten bodík nájde.

 

stodeväťdesiatšesť

Občas si pri sledovaní Star Treku hovorím, čo by bolo treba na zjednotenie planéty a spoločný pokrok ľudstva. O Federácii ani nehovorím.

Autor tejto poviedky jeden návod ponúkol. Bohužiaľ, bez špeciálnych schopností sa to nezaobíde. Výborne vymyslený plán so zvratom v pravej chvíli, keď si už myslíte, že ľudstvo skrátka nemá nádej na lepší koniec.

Zvlášť sa mi páčili zapracované historické udalosti z nedávnej doby, ktoré dali do pohybu ďalšie udalosti. Desivé je, že tieto vôbec nemusia byť také nereálne.

Nebolo to ohurujúce, no za pozitívny zámer a „in your face“ efekt sa urvem a dám TOP!

 

stodeväťdesiatsedem

Príbehy vybudované na iných príbehoch mám rád. Dodávajú dielu nádych skutočnosti. Úlohu príbehu v tejto poviedke som nejak nepostrehol a celkovo mi ušli súvislosti. Chaotické časy, zmätené postavy, do toho nejaký reinkarnovaný duch esesáka s výčitkami svedomia… no neviem. Myslím, že sa to celkom nepodarilo. Rozprávanie v rozprávaní o rozprávaní. Možno magické, ale zmätené!

 

stodeväťdesiatosem

Tento kúsok tak celkom nefungoval. Skladal sa totiž z dvoch rovín, ktoré sa niekto snažil zmiešať, ako olej  a vodu. A ono to robí také bubliny…

Dve baby, ktoré sa náhodou zapletú do vraždy, lebo jedna má žiarlivého priateľa, môže byť celkom sranda námet. Keby sa jej to dialo počas príbehu stále a obete by umierali čudným, viac – menej vtipným spôsobom, ako v Taker a Dale vs Zlo. A tu sa dostávame k tomu ALE. A tým je nejaké čudné šamanské mambo džambo, ktoré sa do toho všetkého hodí, ako prasaťu klobúk. Viac srandy a dalo by sa to zniesť.

 

stodeväťdesiatdeväť

Príbeh plný zadosťučinenia z ktorého ľudská podstata len tak krochká. Ako to už býva, je za dobrým príbehom viac, ako len pár mŕtvol. Desivá pravda, nebezpečie extrémneho liberalizmu a nezáujem nám desivo dýchajú na krk aj v skutočnom živote.

Zisťujem, že rozhnevaný dôchodca, ktorý sa rozhodne vziať veci do vlastných rúk, je výborný fungujúci námet. Fungoval pred rokmi, funguje aj teraz. Absurdita situácie vyvoláva slzy aj smiech!!!

 

dvesto

Teda okrem toho, že sa hlavná postava volá Marta, som sa z tohto zbytočne dlhého textu nedozvedel nič. Uspával ma ako daždivé počasie. Autor opísal nejaké tajomné spoločenstvo, ktoré tajomným ostalo a zápletka zo začiatku poviedky zmizla v čase a priestore. Odpoveď možno mala byť ukrytá vo filozofickom texte, ale popri nudnom deji, keď som sa sústredil na hľadanie zmyslu života tejto poviedky, mi už neostala energia na lúštenie nesmrteľnosti chrústa. Za mňa zbytočné!

 

dvestojeden

Pekne napísaný príbeh o spasiteľke sveta, ktorá oslobodila ľud spod nadvlády zlého kráľa. Neviem, ako to napísať, no je to málo. Veci sa udiali bez námahy, bohyňa proste vypočula modlitbu a bolo. Všetko ostatné tak stratilo zmysel. Tatko sa stačilo zamerať len na poslednú časť a vnútorné pochody postáv. Nebolo treba teperiť čitateľa cez pol krajiny.

Tak ešte raz: kvalitne a pekne napísaný text bez hlbšieho naplnenia.

 

dvestodva

Myslím, že tento text by sa dal vnímať ako balada. Keby bol veršovaný, nebolo by pochýb. Alebo andersenovská rozprávka so smutným koncom.

Oceňujem spôsob, akým autor vybudoval dej. Dovolím si tvrdiť, že celkom zámerne rafinovane nastolil rozprávkovú nežnú idylu, ktorá o to viac znásobila tragédiu v závere. Ten bol smutný a krásny zároveň. O to viac, keď máte doma sami malé dievčatko. Je tu pár vecí, ktoré sú zbytočné a nelogické (ako napríklad vlk s nevysvetliteľným správaním), ale celkovému dojmu škodia len málo.

 

dvestotri

Toto je môj posledný záznam tejto súťaže. A bol to teda beh na dlhú trať. Fakt! Od momentu ako si jedna skupina krotiteľov démonov všimla druhú, to bolo len RUN RUN RUN… Alebo ako keď hráte Call of Duty. Proste len bežíte, strieľate naverímboha (v tomto prípade kreslíte nejaké kruhy po zemi, vzduchu, vode a i.) a všetko vnímate len ako šmuhy. Ešte by som to zhodnotil ako DIGIMON odtrhnutý z reťaze. V tom všetkom sa stratila hlavná myšlienka, pôvodné motivácie, akékoľvek čokoľvek pripomínajúce pravidlá. Skrátka akčná bomba, ktorá by dobre vyzerala v obraze.

Démoni sú super! Riešiť vyvolávačov – ok! Do toho vzťah hlavného hrdinu s exmanželkou ktorej slúži fáááákt nasratý démon – BOMBA! Ale dajte tomu formu! Napchajte tie letné špeky nazad do pekáča! A čitatelia to ocenia!

 

Autorka foto: Ester Vařáková