BLOG 11: Prečo vlaky na Slovensku meškajú, horia a vozia kilá snehu?

Porotcovský blog Mária Zeumera – jedenásta časť, dostávame sa už ku koncu, objavujeme pokračovanie (?) poviedky z minulého ročníka, nachádzame výbornú fantasy založenú na notoricky známom príbehu a objavuje sa aj poviedka na potrhanie bránice s odporúčaním – šup s ňou do zborníka… Len čo ostatní porotcovia? J

Mimochodom, naďalej platí, že poviedky v hodnotení schválne nie sú označené číslami, pod ktorými sú v súťaži zaregistrované. Svoju konkrétnu poviedku budete musieť spoznať na základe popisu porotcu. K svojmu textu sa verejne nepriznávajte, v čase prvého kola porota musí hodnotiť poviedky bez znalosti mena autora.

 

stotridsaťšesť

Jazyk dobrý, text bezchybný, no obsah patetický, neoriginálny a predvídateľný. Myslím, že nebol vhodnou voľbou pre túto súťaž.

 

stotridsaťsedem

Nikdy mi ani len nenapadlo premýšľať o tom, ako sa rozmnožujú vlkolaci (teda okrem klasického uhryznutia). OK, ako píše autor, nejde tu o vlkolakov, ale o humanoidný poddruh menený chtíčom a pudom.

Zaujímavo zapracovaný biologický fakt zo zvieracej ríše, skombinovaný so slasherom. To beriem! Čo však pôsobí lacno, sú erotické až porno úseky, opisujúce kopulačný akt a tomu podobné. Prečo je to lacné? Neviem. To je otázka na literárnu vedu. Ale keď budem chcieť mokré sliznice a narážajúce hlavičky, kúpim si TABU.

 

stotridsaťosem

Vodníci majú rovnako slabé zastúpenie vo fantasy ako mnoho iných rýdzo rozprávkových postáv. Je preto super, že sa autor rozhodol práve pre nich.

Tak, ako sú výborným motívom opustené fabriky, sú skvelým nápadom aj priehrady. Od chvíle, ako som sa v detstve dozvedel, že sú v nich zatopené dediny, som si predstavoval, ako to na dne vyzerá. Plno priestoru pre tajomstvá.

Mám však pocit, že autor sa zbytočne dlho venoval budovaniu okolia a málo napätiu spojenému so zápletkou. Tak sú tri štvrtiny skutočne dlhého príbehu len „Prázdniny so strýcom Rafaelom“.

Doba zvládnutá, jazyk a text dobrý, záver otázny, no čítanie pohodové (bohužiaľ málo desivé) a neúnavné.

 

stotridsaťdeväť

Ďakujem za príjemný humorný, čarodejnícky príbeh, objasňujúci prečo vlaky na Slovensku meškajú, horia a vozia kilá snehu! Zbytočný začiatok s mačkou opomeniem. Naozaj som sa bavil!

 

stoštyridsať

Ja už neviem, čo si mám s týmito nedesivými „H“ poviedkami počať. „F“ by im slušalo viac. Ale v poriadku.

Táto poviedka sa nás snažila vtiahnuť do noirovo – poirotovskej atmosféry zdedeného opusteného majáka, opradeného tajomnými zmiznutiami. Dostali sme opis vlaku, dediny, počasia, močenia pri ceste, nejaký prášok bez väčšieho významu využitia a mindfuck záver, v tomto prípade bez pozitívneho významu. K takému záveru chýbali indície popretkávané v príbehu.

Slabé, ako päťkrát vylúhovaný earlgrey.

 

stoštyridsaťjeden

Ospravedlňujem sa, ak to vyznie arogantne. Rozhodne to nebol môj zámer. Len je to téma, ktorá sa nám tu úspešne opakuje. Teda.

Poviedka opäť vychádzajúca zo zákonov robotiky a sporného zákona, ktorý stojí za mnohými zlikvidovanými civilizáciami: hrozba pre ľudstvo sú sami ľudia – robot zámerne neohrozí ľudskú bytosť. Hlava 22!

A tak tu máme zrazu pomstiteľku so silikónovými nie len obvodmi a vlastným výkladom spravodlivosti.

Najväčším nedostatkom príbehu je nepravdepodobnosť  a neoriginalita. Hoci rozumiem, že v tejto sfére je to náročné. Ale čítalo sa to dobre!

 

stoštyridsaťdva

Lekcia z katechizmu o tom, že hrešiť je zlé a nasleduje trest. Rovnako tak, že nikdy nie je neskoro kajať sa. To je síce pekné, ale ovláda to každý priemerne inteligentný jedinec. Dokonca aj ja. A práve preto je pre mňa zaujímavejšie PREČO nastalo to zúčtovanie? Kto je tajomný homeless dedo? Chcem rozprávku. Na kázeň si zájdem v nedeľu do kostola.

 

stoštyridsaťtri

Máloktorý autor pracuje s poéziou a slovnými hračkami. V tomto prípade to považujem za plus a … tu by sme mohli skončiť. „Prúpovídka“ (poviedka tento text celkom nevystihuje) o niečom nedobrom, čo sídli v lese a posadne každého, doň vkročí, je príliš skúpa na to, aby som do nej dokázal preniknúť hlbšie. Chýba otrepané PREČO. Takže len ďalšie cvičenie.

 

stoštyridsaťštyri

Aj som sa roznežnil, aj som si na Tatry zaspomínal, dokonca aj pointu som pochopil. Nie som si celkom istý tým reboxom (pár krát som to absolvoval) a sci-fi som opäť vnímal len ako nutné zlo. Hoci hi-tec informácií bolo kopu.

 

stoštyridsaťpäť

Tak neviem. Je v tomto prípade hrdinom príbehu Satan? Veď len potrestal dvoch parchantov, ktorí si o to evidentne koledovali celý život. Úprimne verím, že autor nemal v úmysle vyvolať súcit.

Text sám je napísaný dobre. Len Diablov plán je príliš okatý. Ako taký by musel byť súčasťou rozprávky, aby bol uveriteľný. Dospelý čitateľ tohto žánru potrebuje diabolský plán. Veď nie nadarmo sa mu tak hovorí. A hrdinu, s ktorým sa stotožní. Nie takého, ktorému to „čertovo kolo“ želá.

 

stoštyridsaťšesť

Nečakal som, že sa to stane a milo ma to prekvapilo. Práve som dočítal pokračovanie poviedky z minuloročnej súťaže. Príbeh je samostatný a kto nečítal jeho predchodcu, by to ani nepostrehol. Pre mňa je to práve o to zložitejšie, že som ten príbeh čítal a teraz sa stalo to, čo sa občas udeje, keď čítame / vidíme pokračovanie príbehov, a už sú len akousi ponáškou. Možno to poznáte: Disneyho seriály vychádzajúce z jeho celovečerákov už nikdy nemali tú grafickú, či audio kvalitu. Boli to už len tiene.

To čo bolo v prvej poviedke zaujímavým konceptom, slúžilo teraz už len ako pozadie. Nechápte ma zle. Bolo to ako príjemné stretnutie po rokoch. No v niečom zvláštne cudzie.

Postapo príbeh, kde medzi sebou bojujú „civilizovaní“ a „slobodní“, pričom v oboch prípadoch sú pomenovania skupín skôr výsmechom. Kým prvý príbeh opisoval cestu za slobodou jednotlivca, tento sa zameral na cestu k slobode celej civilizácie. A to celé v zelenej pro EKO nálade.

Či ide o toho istého autora alebo sa len niekto inšpiroval, neviem. No keď sa nad tým tak zamyslím, asi po pokračovaní tohto príbehu až tak netúžil.

 

stoštyridsaťsedem

Čas sám o sebe je náročná veličina. Cestovanie časom, ako som niekde písal, mi spôsobuje hlavy bolenie. Ale keď ho niekto ešte aj personifikuje a dá mu názor, myšlienky a takého ho nechá cestovať časom??? …fú….Bohnice, kaukazské jedle, voda v koši, Andrej Danko! Toto bol opäť jeden z mojich intelektuálnych stropov!

 

stoštyridsaťosem

Hrozba pretechnizovanej spoločnosti, čipová totalita a vesmírni jašteri. Často premýšľam, čo všetko nám ešte technológie uľahčia, respektíve aký bude pomer užitočných vynálezov a hračiek, ktoré nás len majú zamestnať, lebo „kto si hraje, nezlobí“.

Holoprojektor napojený na neurálne rozhranie znie dosť zaujímavo. No to, kam sa to zvrtne je skrátka … ok! Ostaňme pri hrozbe čipovej totality. Ale to ma neberie.

 

stoštyridsaťdeväť

Výborne prepísaný rozprávkový námet, kde sa z dreveného chlapca stane krutý pomstiteľ s dlhým nosom a ľudstvo opäť dokáže svoju prízemnú stupiditu.

Rozprávka, láska, mäso, pomsta a zaujímavý dej, ktorý sa dobre čítal. Takto si predstavujem sviežu fantasy klíčiacu z notoricky známeho príbehu.

 

stopäťdesiat

Ďakujem autorovi tohto odpadu, že ma na záver náročného dňa rozosmial a dohnal k slzám!

Vulgárne, nekorektné,  a veľmi konkrétne postapo, kde prebaľované mlieko mení ľudí na zombie, savo tečie potokom a ľudská debilita nepozná hraníc! Osoba spasiteľa a najbezpečnejšie miesto na Slovensku sú TOPKA!!! Fakt ma mrzí, že záver nebol rafinovanejší, hoci pointu má. Pokojne by som dal plný počet. Takto to bude trošku menej. Fú! Bránica. Ďakujem! JA rozhodne odporúčam do zborníka!!!