BLOG 10: Aj literárne rady porotcov platia len odtiaľ – potiaľ…

Porotcovský blog Mária Zeumera – časť desiata, v ktorej je Conan. Nestačí? No dobre, je tam aj pokus o druhú Narniu, objaví sa kozmický drak, Orwellovská ťaživá atmosféra a tiež horor z nemocničného prostredia. A príde sa aj na to, že dodržať porotcovské literárne rady úplne až „na kosť“ tiež nie je správny postup.

Mimochodom, naďalej platí, že poviedky v hodnotení schválne nie sú označené číslami, pod ktorými sú v súťaži zaregistrované. Svoju konkrétnu poviedku budete musieť spoznať na základe popisu porotcu. K svojmu textu sa verejne nepriznávajte, v čase prvého kola porota musí hodnotiť poviedky bez znalosti mena autora.

 

Klikni na video: Mário Zeumer dočítal

stodvadsaťjeden

Teraz som si na seba tak trošku ušil búdu. Viackrát som spomenul, že by sa autori mali držať jednej linky a tú aby prepracovali. Zbytočne to celé neprekombinovať. No v tomto prípade je linka natoľko jednoduchá, až sa zdá, že ide len o rozvitú kostru poviedky, ktorej chýba akékoľvek mäso na kostiach.

Text je jasný, no pôsobí jednoducho, až naivne. Únosca pýtajúci výkupné za dieťa, ktorý zabudne na to, že iPhone sa dnes dá vystopovať. Musí mať aspoň päťdesiat plus (únosca) a nižšie IQ. Inak si to neviem vysvetliť.

Poviedku hodnotím pozitívne v rozsahu cvičenia pre začiatočníkov. Ergo veľa bodov nečakajte.

 

stodvadsaťdva

Pomerne erudovane napísané (berte do úvahy, že moje znalosti techniky sú na užívateľskej úrovni), jednoduché a zrozumiteľné, a tak trochu priehľadné.

Kozmický drak musí byť úžasná bytosť. Možno by sa patrilo dožičiť mu trošku viac priestoru. Ale ako zárodok spaceopery nie zlé.

 

stodvadsaťtri

Prvé, čo mi pri čítaní napadlo, bolo varovanie z brožúry katolíckej mládeže, že metal a hardrock sú dielo Satanovo.

Poviedka mi pripomenula epizódu z animáku Samuraj Jack, keď démon Aku ovládol pomocou hudby všetky deti a zotročil ich. Toto je podobné a celkom to funguje. Taký upírsko – satansko – borgský gulášik, ktorého som zjedol plný tanier!

 

stodvadsaťštyri

Bájny príbeh z čias, keď sa hlbokým vesmírom premávali Titáni, ktorí možno formovali samotné planéty a celé systémy svojou mocou. Moc však prináša korupciu a korupcia nenávisť.

Páči sa mi naivná idea autora, ktorý zastáva názor, že je sa treba spojiť proti väčšiemu zlu, ktoré ohrozuje všetkých. Bojím sa však, že tento model by nefungoval, ani keby sa tu objavilo stádo Titánov. Ale to už je pesimizmus doby, v ktorej poviedky ako táto svietia ako maják nádeje.

Kombinácia mágie a sci-fi je zvláštna. Také Power Rangers. Na druhej strane aj Q zo Star Treku mal schopnosti.

Občas mám pri čítaní tých vašich názvov pocit, že mám pred sebou katalóg IKEA  (ä, ë, ö, ü) a strácam sa, ale ok. Nebolo toho toľko, aby to predstavovalo väčší problém.

 

stodvadsaťpäť

Fanfiction zo sveta Roberta E. Howarda nás zavedie do jedného z mnohých príbehov odvážneho barbara. Úprimne, ťažko povedať, či je tento príbeh verný svojim predlohám alebo nie. Na moju hanbu je toto jeden zo svetov, ktorý poznám len okrajovo. No poviedka mala výbornú atmosféru a barbar si do zapadajúceho slnka odnášal presne ten nadhľad, ktorý u neho považujem za typický. Za mňa dobrá práca.

 

stodvadsaťšesť

Veľmi podarené hororové rozprávanie z nemocničného prostredia, kde sa nadprirodzené nebezpečenstvo mieša s tým reálnym. Myslím, že som objavil druh hororu, ktorý ma dokáže skutočne rozklepať.

 

stodvadsaťsedem

Poviedka o bezútešnom svete ako od Orwella, plná túžby vymaniť sa z rutiny a dosiahnuť v živote viac. Podarená, čitateľná s posolstvom, no s nejasným zahmleným koncom, ktorý ja fakt nemusím! Ale to som ja. Možno záleží len na posolstve.

 

stodvadsaťosem

Myslím, že z poviedok reflektujúcich dobu a situáciu, bola táto zatiaľ najpresnejšia. Globálny problém s odpadom naberá stále väčšie a desivejšie rozmery a tlak na spoločnosť nútiaci nás žiť eko-bio-natur friendly začína pripomínať diktatúru.

Páčil sa mi svet frakcií, ktoré ovládali jednotlivé suroviny, ako aj prirodzený jazyk postáv. Záver je desivou realitou, ktorá postihne väčšinu z nás. Z tohto hľadiska mohol byť prepracovanejší. Ale to je možno len detail, ktorý trápi len mňa.

 

stodvadsaťdeväť

Poznáte ten typ dievčat, ktorých úsmev je neodolateľný, pohľad zvodný, figúra božská a povaha na zabitie? Nuž Adara je presne taká. Stopárka, pre ktorú je život jeden veľký flám!

Pri čítaní som sa mimovoľne preniesol k Vláďovi Chvátilovi a jeho Galaxy Truckerovi. Kto túto hru hral chápe a ľahko sa s hlavnou postavou zosobní. Nálada skvelá, jazyk sympatický a dej čistý hurikán. Presne ako Adara.

 

stotridsať

Príbeh až príliš pripomínal Narniu. Rozumejte: je veľký rozdiel napísať fanfiction z už jestvujúceho sveta a príbeh, ktorý je jeho kópiou. V tomto smere to nebola dobrá voľba.

Bez ohľadu na to má konštrukcia príbehu viaceré medzery a nezrovnalosti. Nápad je sympatický, no možno by mu pomohlo zjednodušenie.

 

stotridsaťjeden

Balada o nešťastnej láske alebo indiánska rozprávka o tom, prečo vlci vyjú na mesiac.

Úvod bol trošku nepresvedčivý. No od momentu stretnutia to bola skutočne príjemná rozprávka. Celkový dojem opäť narúšal chybný text. Na zabitie. Čo vám poviem? Sú to vaše body.

Na môj vkus príliš lyrické, ale nežné. Aj to je cesta.

 

stotridsaťdva

Príbeh dokazujúci, že démoni sú démoni a nikdy sa nezmenia.

Formálne je text rozdelený nadpismi na akési časti. Osobne toto rozdelenie považujem za zbytočné. Nie je to nič vážne, len kozmetická zbytočnosť.

Viac-menej rozprávka o plnení úloh za účelom získania nevesty sa čítala dobre. Autorovi sa celkom podarilo vytvoriť ilúziu lásky. Ale keď sa nad tým zamyslím, tak okrem nechutného pocitu zrady ma to nechalo chladným. Ale možno to bol zámer.

PS: Čo vám, preboha, urobil posledný partner? 😛

 

stotridsaťtri

Pomerne humorná poviedočka popisujúca ľudské paranoje a z môjho pohľadu aj primitivizmus konzumnej nižšej strednej vrstvy, ktorá je hrozivým produktom médií.

Dobre napísaný text by nabral mnou žiadaný rozmer, ak by sa viac venoval nákupnému šialenstvu, ktoré sme nútení podstupovať všetci. Nie zvláštnej post-apo vojne susedských gangov. Ale aspoň som sa pobavil.

 

stotridsaťštyri

Skutočne neviem čo chcel autor dosiahnuť tým, že do súťaže prihlásil prvú časť trilógie (je to napísané v podtitule). Tie zvyšné dve si mám prečítať kde? Tento pilot rozhodne nestál za to, aby dostal TOP, a tak odštartoval úspešnú sériu.

Opäť mi chýbal aspoň náznak PREČO? KTO? KEDY? Myšlienka, že je treba ľuďom ukázať, ako by vyzeral následok nejakého konania, aby si uvedomili dôsledky, je fajn. Ale je zle aplikovaná. Rasistická ZOO bez kontextu je takto len „zeleným“ snom bez pokračovania.

 

stotridsaťpäť

Zaujímavý nápad. O čom by písali autori v krajine plnej mágie a kúziel? Písali by o obyčajných ľuďoch, ktorí môžu snívať a túžiť?

Ja som sa pri čítanú tohto textu stratil a túžil som jedine po pochopení. A nemyslím, že mám túžbu to čítať znovu. Priveľa okrasnej lyriky, priveľa okrasných opisov. Po tomto moje srdce skrátka netúži.