BLOG 07 – Nespravodlivosť je všade

 In porotcovský blog

V literárnych súťažiach všeličo nie je fér. Napríklad počet a kvalita príspevkov ostatných autorov. Poviedka, ktorá by bola v jednom ročníku vyhrala, v inom uviazne kdesi v strede hodnotiaceho rebríčka, pretože konkurencia je silnejšia. Aj porotcovia do veľkej miery ovplyvňujú šance poviedok. A nielen ich vkus, ale aj momentálne rozpoloženie. Priznávam, že teraz nie som v dobrom rozpoložení. Riešim závažný problém, som rozrušená, sústredím sa ešte ťažšie ako inokedy. A počkať, kým bude lepšie, sa pri tohoročnom obludnom nápore poviedok nedá. Ak by som totiž pár dní nečítala, ku koncu by som musela hodnotiť 6 – 7 poviedok denne, a to by tiež nedopadlo dobre.

Práve v takomto stave však lepšie vyniknú tie skutočne dobré príbehy. To je presne to, čo od literatúry očakávam – že ma unesie od vlastných starostí do iného sveta. No o to viac vynikne, keď na to poviedka nemá, jej jazyk a svet nie je vťahujúci.

Poznámka: Uvedené čísla poviedok nekorešpondujú s poradím, v akom boli poviedky prijaté. Porotcovia čítajú poviedky v ľubovoľnom poradí.

 

61. poviedka

Už od prvých riadkov išlo o vesmírne sci-fi, z čoho sa mi, najmä po predošlých súťažných príspevkoch v tejto kategórii, preventívne zježili vlasy hrôzou. Ale toto nebolo zďaleka až také zlé, po pravopisnej ani vecnej stránke. Síce som z jednej informácie skoro vyskočila pod v tej chvíli neexistujúci plafón, ale ukázalo sa, že to postavy iba fabulovali. Uf, odľahlo mi. Príbeh si necháva otvorené viaceré možnosti, počas čítania trápi čitateľovu zvedavosť, či je to, čo si myslí, naozaj tým, čo si myslí. Správanie a slovník pozemšťana však zjavne vylučuje možnosť, že sa pozeráme na počiatok ľudstva v štýle začiatku 2001: Vesmírnej odysey. Na čo sme sa ale presne pozerali, tým si ani po dočítaní záveru nie som istá. Dobre, mám silné tušenie, ale v príbehu zostáva veľmi veľa nejasného. Jednoducho, ide o ďalší príbeh, ktorý sa nenachádza v rovnováhe takého akurátneho množstva vyzradenia informácií, ale prikláňa sa na (zatiaľ) menšiu kôpku poviedok v tejto súťaži, kde toho bolo povedaného primálo. Priemer.

 

62. poviedka

Dlhá poviedka opisujúca surovosti a ľudské utrpenie. Bola napísaná jednoduchým štýlom vďaka čomu sa, aj napriek odpudzujúcej téme, dala čítať. Máme tu zápletku, fajn. Čakala som na jej vývoj a tiež na fantastické prvky. No toho druhého som sa nedočkala. To má byť čo? Horor, zjavne, veď autor často opakuje, že domáce násilie je horor (čo, bohužiaľ, nie je jediná vec, ktorú nadbytočne opakuje). Áno, je to horor – ale nie žánrový! Príbeh nemožno považovať ani za horor bez fantastických prvkov. Na to mu chýba to najpodstatnejšie – strach. Čo tu malo vyvolávať strach? Inak stavba príbehu nie je až taká zlá – ako zvrat sa snaží podať prekvapivé vysvetlenie, prečo konkrétna žena v príbehu domáce násilie znáša. Aj keď nad vysvetlením som skepticky pokrútila hlavou. Surovosť a hnus tiež nepatria do mojich osobných preferencií. Ale najmä – nebol to horor. Slabý priemer.

 

63. poviedka

Zase sa strácame v hmle nejasnosti tak, ako sa postava stráca v hmle spôsobenej fantastickým prvkom. Jeden z tých príbehov (takých tu už zopár bolo), ktorý pomenúva predmety a postavy len tými najvšeobecnejšími označeniami a konkrétnosti si máme domyslieť. Nedomyslela som si. Do konca mi nebolo jasné, či išlo o stroj času, stroj na zhmotňovanie ilúzií, stroj do paralelných vesmírov… Ale jeden pozitívny prvok z tohto krátkeho a podivného príbehu musím vyzdvihnúť. Celkom pekne opísaná túžba za niekým (takmer) nedosiahnuteľným. Na väčší pôžitok by som ale musela najprv zistiť, o čo tam išlo. Slabý priemer.

 

64. poviedka

Dlhý fantasy príbeh, ktorý ma nebavil. Štýl je pokročilejší, nie však vynikajúci. A stavba poviedky je zase… odvážna. Čítať to isté dianie z rôznych uhlov pohľadu – to môže fungovať, keby boli spracované dostatočne zaujímavo. V tomto prípade som sa, žiaľ, nudila už pri prvom podaní. Autor sa zjavne snažil, napríklad vyfarbiť každú z postáv inak, no ja som si akosi neutvorila vzťah k žiadnej. Konkrétnosti a detaily z ich výpovedí sa mi predstavovať nechcelo. Prekvapivý zvrat? Nenašla som. A pointa? Nie som si istá, či som správne pochopila: Mali postavy iba bežnú smolu či nejakú nadprirodzenú alebo dokonca naviazanú na jednu z nich?

 

65. poviedka

Nie, toto nie. Zase tá príšerná, klišé a vôbec nefungujúca pointa! Dobre, už vás nebudem napínať – tou pointou je zistenie, že hlavnému hrdinovi sa všetko len snívalo. Čím sa poviedka odpisuje zo žánru fantastiky. Ba dokonca sa tentoraz ani v tom sne nedialo nič fantastické. Diskvalifikovať? Tak či onak ide o veľmi zle napísaný príbeh, ktorý len popisuje, neukazuje. A na záver polopate napísané morálne poučenie. Najhoršie pre mňa bolo, keď popisoval šport. Bol to sčasti osobný problém, šport ma skrátka nebaví robiť, pozerať ani čítať. No vďaka Rowlingovej metlobalu som zistila, že aj šport môže byť podaný zábavne. Len to treba vedieť. A tiež treba, aby taká veľká časť textu v porovnaní s celou dĺžkou poviedky mala zmysel pre smerovanie a rozuzlenie deja. Veľmi slabé.

 

66. poviedka

Opäť vesmír a opäť príliš veľa na primalom priestore. Tentoraz nie priveľa tém, aj keď… aká bola vlastne téma? A zápletka? O čo postavám išlo? Prečo lietali vesmírom? Netuším. A čoho to bolo priveľa? Prostredí bez dostatočného popisu. Dostatočným popisom nemyslím desať odsekov, pokojne by stačila aj jediná trefná veta. Takto som tápala nielen v tom, prečo sme tu, ale aj kde vôbec sme. Hrdina si obliekol skafander a už ho zrazu nemá. Začne sa vŕtať do planéty, ale chýba informácia, či vŕta hrdina sám alebo jeho kozmická loď (neskôr vyplynulo, že loď, no takéto nútené nápravy obrazu sú veľmi rušivé). A kam sme sa to vlastne dostali potom? Ako to tam vyzeralo? A aká bola vlastne pointa? Mám akési tušenie, ale ak je správne, tak pointa nie je žiadna sláva a navyše spracovanie ju ešte viac oslabilo. K tomu pár vecných chýb (napr. pri takmer absolútnej nule nebude dusík plynný). Ale zase musím uznať, že nejaké astrovzdelanie a premýšľanie nad problémami kozmického letu badať.

 

67. poviedka

Znova jedna fantasy s množstvom národov a rás a neveľmi dobrým spracovaním. Musím však uznať, že v tomto príbehu som sa nestrácala až tak, ako v niektorých iných tejto kategórie. Iste by sa však čítal lepšie, ak by sa občas nezamieňali íčka, nechýbali čiarky a najmä sa tie nezmyselne dlhé súvetia posekali na kratšie. A používanie, priam nadužívanie slovíčka „kebyže“ pôsobí veľmi začiatočnícky, toho sa treba vyvarovať. Tak či onak to bol ale na malý priestor (hoci poviedka patrila k tým najdlhším) prisilný nápor mien a označení. Príbeh sa nesie v znamení samého videného a počutého, hoci autor zjavne holduje inému druhu literatúry ako ja. Ale niektoré motívy sú až také klišé, že presakujú aj medzižánrovo. Romeo a Júlia zo znepriatelených fantasy rás, to tu už bolo mnohokrát. Hoci ešte nie v tejto súťaži. V popise „Romea“ silne cítiť ženskú ruku. Istý cit pre správnu stavbu príbehu, pre ukladanie jeho prvkov, sa tu dá rozpoznať, no výsledok neohuruje, a tak dávam slabší priemer.

 

68. poviedka

Dlhý príbeh obsahujúci niekoľko začiatočníckych chýb: priveľa prídavných mien a prísloviek, nespisovné pojmy, napr. slovo „dopis“, myšlienky v úvodzovkách a dialógy, v ktorých si postavy vymieňajú informácie, ktoré dávno vedia, len aby sa ich dozvedel čitateľ. K tomu neobratný ľúbostný príbeh. Výhrady mám aj k vykresleniu prostredia: na to, o akú extrémne vzdialenú budúcnosť ide, je v nej primálo rozdielov oproti súčasnosti. Ale nie je to až také zlé. Nejaké drobné detaily dodávajúce atmosféru sa v texte predsa len nachádzajú. Príbeh je na mierne vyššej úrovni ako forma. Hoci začiatok je pomalší, autor čo-to tuší o správnej výstavbe deja a zvratov, zamýšľa sa nad dôsledkami, myšlienkové pochody hlavnej hrdinky nie sú príliš odveci. Lenže to, žiaľ, nestačí, pretože téma je príliš náročná, rozsiahla, filozofická. Uzavretá časová slučka je vec, do ktorej sa dá rýpať napríklad jednoduchou otázkou: prečo hrdinka nerozmýšľa, čo by sa bolo stalo, ak by sa dobrovoľne rozhodla časovú slučku neuzavrieť?

 

69. poviedka

Tento typ príbehov nečítavam (niežeby som sa im vyhýbala, len sa mi akosi nedostali pod ruku), preto neviem, nakoľko je autor originálny. Ak je však fungovanie sveta a detailov v ňom z jeho hlavy, tak je to slušné. Veľmi slušné. Nie geniálne, ale nádejné. A prečo nie geniálne? Napriek vcelku vydarenej stavbe príbehu ma to nijako emočne nevzrušilo. Navyše je tu klasický problém „putovačky“ – príbehu, v ktorom postavy idú niekam, zažívajú jedno dobrodružstvo za druhým, až napokon dosiahnu svoj cieľ. Problém spočíva v tom, že tie dobrodružstvá zažívajú len pre zábavu čitateľa a pre to, aby sa zvýšila čitateľova radosť z dosiahnutia cieľa, keď ho postavy dosiahli cez toľké prekážky. Dobrodružstvá nemajú vplyv na hlavnú dejovú líniu, neobracajú ju iným smerom. Skrátka prežili sme a ide sa ďalej. Áno, tieto dobrodružstvá istý vplyv na záver majú, no je slabý. A tiež musím vytknúť čiarky, ktoré autor píše zrejme na spôsob anglickej gramatiky. A čo vlastne značil ten názov?

 

70. poviedka

Humorná a našťastie vydarená dlhá fantasy. Pripomenula mi vôbec prvú poviedku, ktorú som hodnotila – úrovňou je na tom rovnako, povedala by som. Zaujímavé slovné obraty a drobné vtipy udržiavali moju pozornosť po celej dĺžke textu, napriek rozrušenému a nesústredenému stavu mysle, v ktorom som ju čítala. Mágia má svoje pravidlá fungovania, ktoré sú podané nenásilne a pútavo. V príbehu som sa nestrácala. Ohúrenie sa síce opäť nekonalo a zase mi k tomu chýbal nejaký údernejší, vtipnejší či prekvapivejší záver, ale v porovnaní s ostatnými doteraz prečítanými poviedkami ide o jednu z najlepších.

Recent Posts
Comments
  • Ivana Nováková
    Odpovedať

    Spravedlnost neexistuje ani v justici, takže v literární soutěži bych ji nehledala. A přitom mi hodnocení povídek připadne dost objektivní. Udržet si nadhled v takovém množství děl kolísavé kvality je úkol přímo nadlidský. Držím palce a vydrž!

Leave a Comment

Start typing and press Enter to search