Blog 07/2021 – Mýty, alegórie a ostatné bájky

Tento druh fantastiky ponúka interpretáciu sveta, možnosť, ako dať zmysel nielen jemu, ale aj našim životom a celej existencii. Používa na to viaceré spôsoby. Mýty odkrývajú základy a počiatky svetov, korene, z ktorých vyrastáme. Alegórie využívajú obrazy a symboly, aby zjednodušili a zovšeobecnili našu všednú skúsenosť. Napodiv, niekedy sa obe tieto cesty ocitnú blízko seba, dokonca sa môžu prelínať. V každom prípade je dôležité vyhnúť sa schematizmu a neobetovať kvôli prvoplánovým efektom hĺbku rozprávania. Pretože práve v nej je skrytá moc príbehov.

 

61.

Názov: Menovka. Názov hádže úlohu zaujať čitateľa na text samotný. Ak bude mať výborný obsah, potom bude aj názov stáť za zapamätanie.

Dokážem si predstaviť, ako si autor povedal: „Napíšem niečo ako Silmarillion, tak do desať strán.“ A tak vymyslel dvoch bratov čarodejníkov, ktorí zaplnili pustú planétu zvieratami, ľuďmi, démonmi. Popritom preukázal, že neovláda základy výstavby príbehu, nedokáže vytvoriť dramatický oblúk, text zrejme napísal z prvej vody načisto a ani si ho po sebe neprečítal.

Možno je autorom dieťa. V tom prípade potrebuje prečítať veľa dobrej literatúry, aby rozpoznalo rozdiel oproti tomu, čo napísalo.

Hodnotenie: zlé

 

62.

Názov: Menovka. Paradoxne, pretože aj žiadne meno je meno. Možno dobrý nápad pre názov.

V tomto texte je motívov toľko, čo surovín v torte psíka a mačičky. Hrdinka absolvuje postapokalyptický prológ s ľudožravými mechanickými zvieratami, následne sa ocitne v záhrobí so slovanskými bohyňami života a smrti, ktoré ju označia za vyvolenú, aby všetko zachránila. Okrem toho sa v texte vyskytuje veľa vedľajších motívov (jeden z nich sa týka hrdinkinho mena), celé je to okorenené gramatickými aj štylistickými chybami. Zrejme to mal byť mystický príbeh o záchrane sveta (alebo Zeme, alebo ľudstva, nie som si istý), no autor precenil svoje schopnosti a nevynaložil dostatočné úsilie a sústredenie, aby vypiplal text do čitateľnej a zrozumiteľnej podoby. Ten postapo úvod bol ešte vcelku čitateľný, no potom to už šlo z kopca, možno pre tlak termínu.

Hodnotenie: podpriemer

 

63.

Názov: Časovka či Zvieratkovka. Spojenie časového údaja so zvieraťom pripomína horoskopy či domorodé kalendáre, kde má každá etapa priradené totemové zviera.

Legenda z predkolumbovskej Ameriky, v ktorej sa prepája prekliatie spôsobené porušením posvätných kmeňových tradícií s príchodom španielskych dobyvateľov. Text opisuje púť syna náčelníka od vraždy jeho otca cez iniciačné obrady po inauguráciu za nového náčelníka. Netrápi ma, do akej miery čerpá text z reality (či daný kmeň existoval, či žili vládcovia so spomenutými menami…), skôr jeho vnútorná konzistencia. Syn náčelníka by mal poznať božstvo, pod ktorého ochranou je kmeň, jeho úvodnému činu tak chýba logika (je logický len pre nepoučeného čitateľa – napríklad mňa –, kým nedostane dodatočné informácie).

Hodnotenie: slabší priemer

 

64.

Názov: Priestorovka, Menovka. Dvojitý názov s gramatickou chybou ako z transparentu antivaxera neveští nič dobré.

Pracovná hypotéza je, že pôvodne bol text napísaný v češtine a potom preložený do slovenčiny nejakým automatickým nástrojom. Indíciou sú slová s ponechaným českým skloňovaním, prípadne poslovenčené úplne mimo kontextu (napríklad: „Zmiznite odsúď!“). Avšak to je menší problém tohto textu.

Prvú štvrtinu zaberá stvoriteľský mýtus, v ktorom sa zoskupila slušná zbierka neduhov tohto typu legendy: symetrické podstaty dobra a zla, neustále pribúdajúce bytosti a ešte rýchlejšie pribúdajúce mená, pričom často nie je ľahké priradiť jedny k druhým. Zakončí to inflácia živočíšnych druhov, rás a klanov, kde už čitateľ načisto vzdá snahu udržať si prehľad.

Zvyšok textu opisuje boj troch hrdiniek proti niečomu, čo sa volá Ebenová mora. Ten dopadne podobne ako väčšina filmov, ktorých producenti dúfajú v pokračovanie: hrdinky zvíťazia, ale temnota sa šíri ďalej. Ku kvalite textu nemám slov, radšej sem hodím pre predstavu jednu vetu:
„Pred sebou mala natiahnutú útlu ruku, dokonalo pasujúcu k jej štíhlej konštitúcii,
z ktorej jej vychádzalo rýchlo pohasínajúce biele svetlo, formované do tvaru kruhu,
vo ktorom sa nachádzal trojuholník stojací na špici a celý kruh bol obohnaný štvorcom, ohraničeným dvoma do sebe zapadajúcimi rúnovými kruhy, ktoré sa až do vytratenia kúzla neustálo točili vo vzájomnom protismere.“

Hodnotenie: zlé

 

65.

Názov: Zvieratkovka. Asi. Názov pobáda k rozmýšľaniu. Ak by som uvažoval prvoplánovo, pôjde o vtáka alebo plaza, no môže to vypáliť aj úplne inak.

Pomerne rozsiahla história dobytia ostrova obývaného zvláštnymi domorodcami a ešte zvláštnejšími zvieratami. Syn dobyvačného kráľa sa zachráni ako jediný z inváznej flotily a obyvatelia jednej z dedín ho prijmú medzi seba. On za to vymyslí zopár zlepšovákov, ktoré im prinesú technologickú a politickú prevahu na celom ostrove.

Motívov v tomto texte je priveľa – objavovanie a dobývanie území, konfrontácia a komunikácia rôznych kultúr, vojenská stratégia a taktika, podivná fauna, mytológia, osobný rozvoj až prerod… Výsledkom je, že hoci ide o zaujímavé témy, sú spracované povrchne. Žiadalo by sa sústrediť na pár z nich a ísť do hĺbky.

Hodnotenie: mierny nadpriemer

 

66.

Názov: Objektovka. Hoci spomínaný objekt svojou archetypálnosťou vzbudzuje emocionálnu reakciu, už bol veľakrát použitý a vždy si pri ňom spomeniem na Jennifer Connelly.

Rozprávanie je staromilské, takmer ako denníkové horory z devätnásteho storočia. Chápem, že autorovým cieľom bol symbolizmus, lenže výsledkom je vcelku polopatistický výklad osobných názorov. Vyplýva z neho, že autor svoj životný postoj považuje za hodnotnejší než ten, aký má väčšina ľudstva, zvlášť vyznávači akýchkoľvek náboženstiev. To nie je nič nezvyčajné, akurát autor to predkladá ako fakt. Čitateľ má jednoducho dôverovať jeho vzdelaným rečiam a osvieteným náhľadom. Dej je zredukovaný na minimum a nedokáže vybudovať dramatický oblúk. Vyzerá to, akoby záležalo len na abstraktnej symbolike, konkrétny konflikt absentuje. Akoby si čitateľ sám mal domyslieť, v akom svete sa to hrdina ocitol, či v matrixe, posmrtnom prechode, v kobke solipsizmu alebo inej realite. V každom prípade je ten svet oveľa fádnejší než náš. Pritom v pútavých príbehoch to býva presne naopak: detaily deja a ostrosť konfliktu vzbudzujú čitateľský záujem aj inšpirujú k premýšľaniu.

Hodnotenie: slabší priemer

 

67.

Názov: Osobovka. Spojenie pomenovania osoby s nevšedným prívlastkom je vhodná voľba pre nadpis. Cítiť z neho časy, keď sa ešte perá namáčali do kalamárov.

Na začiatku som mal veľmi nízke očakávania z viacerých dôvodov: schematické ženské postavy ako z lifestylových magazínov, rozprávanie v budúcom čase, fráza „chápe tomu“… No za polovicou začal zaháňať nudu aký-taký konflikt a napokon sa to skončilo ako alegorická anekdota s celkom prijateľnou pointou.

Hodnotenie: priemer

 

68.

Názov: Abstraktka. Nadnesený, a pritom vágny nadpis. Spája síce konkrétne slovo s abstraktným, ale robí to tak, že aj konkrétnemu dáva abstraktný význam. Účinnejší spôsob tvorby názvu je opačný, keď abstraktné slovo preberá konkrétny význam.

Ambiciózny nápad s amuletmi, ktoré slúžia ako materiálne schránky pre duše ľudí. Trochu sa to podobá zvieracím démonom z Temných hmôt Philipa Pullmana. Motív príbehu je vlastne ešte ambicióznejší, usiluje sa vytvoriť alternatívny pohľad na ľudskú osobnosť a miesto jedinca v spoločnosti. Skrátka je to poriadne tvrdý oriešok a mám pochybnosti, či sa autorovi podarilo tieto ašpirácie dostatočne naplniť. Tým nechcem povedať, že by zlyhal. Skúšobným kameňom textu je však príbeh a tento prináša pomerne pokojné putovanie dvoch ľudí za náhradou amuletu, ktorý jeden z nich stratil. Čakal by som, že na tejto ceste vzájomného spoznávania by mali prejsť zásadnými krízami, v ktorých sa naplno odhalia ich charaktery. Namiesto toho sa väčšinou len rozprávajú. V každom prípade oceňujem autorský zámer a odvahu.

Hodnotenie: mierny nadpriemer

 

69.

Názov: Osobovka. Som v pomykove, pretože ruské šľachtické oslovenie nejako nejde dokopy s pripojeným prívlastkom.

Dlho som rozmýšľal, kam tento text zaradiť. Zvieracia bájka? Alegorické podobenstvo? Katastrofické sci-fi? Ekologický pamflet? Asi všetko dokopy. Moja ochota uveriť deju, správaniu a motiváciám postáv dostávala poriadne zabrať. Rád by som odporučil veľké časti textu vyškrtať, ale priznám sa, že vôbec netuším, čo by malo zostať.

Ak má byť pointou to, že v opísanom svete sa genetické rozdiely medzi divými a hospodárskymi zvieratami natoľko prehĺbili, že sú navzájom jedovaté, tak potom asi treba vyhodiť prvé tri štvrtiny textu. Akurát takáto pointa musí znamenať, že aj ľudia sú modifikovaní, pretože inak by mäso domácich zvierat tiež nemohli jesť. Čudné.

Hodnotenie: podpriemer

 

70.

Názov: Priamorečovka. Fyzikálna hádanka, no zrejme má skôr filozofický podtext. Nie zlé.

Alegorický príbeh o okovách a krídlach. Ľudia sa rodia s okovami, ale keď nájdu svoje miesto vo svete, narastú im krídla a železá spadnú. Hrdinka je jednou z tých, čo sa nedokážu nájsť, a preto sa k nej okolie, vrátane rodičov, správa čoraz nepriateľskejšie. Zo sveta okrídlených ju zhodia do podsvetia, kde prebývajú všetci zblúdení a zavrhnutí. Pravdepodobnosť, že sa tam k vám bude niekto správať prívetivo, je omnoho nižšia než hore. No ak si zachováte pevnú vôľu a empatiu, môžete aj v takých podmienkach dosiahnuť vykúpenie.

Alegórie majú svoje obmedzenia. Žiadne prirovnanie, žiadna metafora nedokáže dokonale odzrkadliť to, čo by mala/mohla symbolizovať. Text schematicky delí ľudí na dve skupiny, pričom morálne sa takmer nelíšia. Pripomína mi to Wellsových Eloiov a Morlokov, hoci tam ich rozdeľovala biologická priepasť. Vzbudzuje to otázku, prečo si ľudia tie krídla tak cenia, zdá sa, že skôr je to otázka prestíže než pôžitku z lietania. No i napriek tomu sa mi príbeh páčil, vrátane náznakovitej pointy.

Hodnotenie: nadpriemer

 

71.

Názov: Priestorovka. Možno by to mohla byť aj Históriovka, znie to trochu stredoveko, ale viac symbolicky.

V sirotinci, ktorý pôsobí dojmom ako z devätnásteho storočia, žije chorý chlapec. Autor v texte opisuje jeho odchod, pričom používa alegorické obrazy a postavy. Samotné prostredie detského ústavu a jeho personál pôsobia čudne, až by som bol ochotný uveriť, že už tam je úvodná sieň podsvetia. Chlapec sa na prechádzke stratí a žiarivá bytosť ho odvedie na miesto pomenované v názve. Chlapec tam ešte nikdy nebol, ani nevie, ako vyzerá, ale zdá sa, že o ňom a jeho vládkyni už počul. Takže čitateľ sa ocitá v informačnej nevýhode, pretože netuší, o čom sa postavy zhovárajú, a tie nedávajú vysvetlenia, ba často ani neodpovedá jedna druhej na otázky. Je to opačný extrém oproti prípadom, keď si postavy vymieňajú informácie, ktoré sú im známe, len preto, aby ich získal aj čitateľ. Dialógy sú vôbec najslabším ohnivkom textu, chlapec sa často vyjadruje spôsobom, ktorý by som od jeho charakteru, tak ako bol opísaný, neočakával.

Hodnotenie: slabší priemer

 

72.

Názov: Skupinovka. Vlastne obsahuje dve skupiny s protichodnými atribútmi. Celkom zaujímavé a pozornosť priťahujúce, aj tým rýmom.

Text na hranici zrozumiteľnosti, často až za ňou. Možno je to autorský zámer, možno autorská indispozícia, možno oboje. Stretnutie dvoch bytostí z dvoch svetov, o podstate ani jednej z nich nedostane čitateľ jednoznačné informácie. Jeden z nich prenikol z iného sveta, ten druhý mal byť na stráži, no neustriehol. Nasleduje prenasledovanie, súboj či súhra, spoznávanie, opätovné stretnutie? Záver naznačuje, že všetko to kryptické rozprávanie má prosté rozuzlenie v stretnutí dieťaťa a mačaťa, alebo je toto stretnutie len kamuflážou prieniku cudzej tieňovej entity do všedného sveta? Priznám sa, že text nie je pútavý natoľko, aby som si nad tým lámal hlavu.

Hodnotenie: podpriemer